Placeholder
Underground juhozemplínskeho agrodadaizmu, dejiny toho i onoho a ešte kdejaká iná awesomeness
Krátky (edutainmentový) prehistoricko-dobrodružný román z východoslovenskej strednej bronzovej doby, z dávneho mesta pri dnešnej Nižnej Myšli a jeho okolia. Dramaticko-dobrodružná próza v podaní profesionálneho archeológa. Dnes sa na daný titul pozrieme v tejto knižnej recenzii.
"Je ľahké byť svätcom v raji...". Toto si neuvedomujú mnohí z nás, ktorí stále len bedákajú, ako "zle" sa vraj máme, a zaslepene, detinsky súdia ešte aj tých, ktorí zažívajú vojnové trápenia a každý deň sa boja o holé životy, svoje rodiny, príbuzných. Ako to v Star Trek-u býva, scéna z tohto dielu DS9 má teraz už takmer tridsať rokov, ale hovorí o nadčasových témach, ktoré sú rovnako relevantné aj dnes.
O dvanástom Doktorovi platí, aj v jeho záverečných dobrodružstvách, že... navonok znie ako Škót, tak sa teraz môže aj poriadne po škótsky posťažovať ! Ale žarty bokom.
Tu je jeden z preslovov dvanásteho, v ktorom sa síce trochu ponosuje, ale nie je to len frflanie, a nejde ani o výlevy jeho ega. Je to krátka, no krásna osobná spoveď o ňom, jeho etike a zásadách. Garantujem vám, že aj šesť rokov po premiére vám to niečo dá, ak si to pozorne vypočujete. A aj desať, dvadsať, päťdesiat, sto rokov po...
Ľudia
neraz lamentujú, že sucho toto, sucho hento, treba viac dažďa, atď.
Áno, dážď je potrebný a poteší. Som z regiónu, kde si dážď vždy vážime,
viem o tom svoje. A chcem sa podeliť o príklad zo zámoria, ktorý je
relevatný aj inde vo svete, vrátane našej krajiny.
Strach. Á, to magické slovko. Dnes vám poviem niečo o strachu. Kto prečíta pozorne, pochopí. Možno mu to aj niečo dá.
Je to už dvanásty ročník nášho pravidelného sviatočného koncertu.
Byzantská ikona Narodenia Pána
(Múzeum byzantského a kresťanského umenia, Atény)
Aj dnes večer vám ponúknem niekoľko dobových sviatočných piesní v podaní rôznych zborov a interpretov.
Sedem dní do Vianoc.
Ako lepšie začať náš príležitostný cyklus o málo známej a neprávom prehliadanej zemplínskej obci-vieske menom Blatná Moľva, než článkom o jednom z jej najchýrnejších a najvýznamnejších rodákov, o Štefanovi Vendelínovi Vargovi, alias Pištovi ?
Sotva jestvuje lepší spôsob, ako začať. Pretože aj na začiatku je na čo nadväzovať.
Medzi koncom júna 2021 a koncom júna 2022 som prekladal túto ilustrovanú
publikáciu od výtvarníka a ilustrátora Johna Howa, a podieľal sa na jej
postupnom a podrobnom redigovaní. Tento článok nie je recenziou knihy,
ale pohľadom do zákulisia vzniku jej slovenského prekladu.
Dnes to bude (okrajovejšie) nielen allohistória filmov, ale aj popkultúrna allohistória komiksov.
Na rakúsko-uhorskú nôtu ! Batman ? V Rakúsko-Uhorsku ? A to dokonca... medzivojnovom ?!
Čítajte ďalej a nechajte sa prekvapiť. Zaujímavých alúzií bude habadej, aj v tejto allohistórii.
Článok o tom, prečo s mojími vlastnými literárnymi postavami nerobím kázne a prečo s nimi často nesúhlasím.
"Strach má veľké oči." Prastaré slovenské príslovie. Strach môže chrániť, ak sa bojíme o blížnych, bojíme o slabších a zraniteľných. Strach nás však môže aj opantať, zdeptať, dohnať nás k negatívnemu nazeraniu na svet, k pocitu odsúdenosti na trápenie (hoci nikomu zlo neprajeme, ani ho nekonáme, a žiadne trápenie si nezaslúžime).
Ťažko uveriť, že som dosiahol už jedenáste výročie tejto malej sviatočnej tradície, ale podarilo sa. :-)
Klaňanie Troch kráľov, stredný panel oltárneho tripytchu
(Dieric Bouts, Nizozemsko, 1. pol. 15. storočia)
Aj dnes večer vám ponúknem niekoľko dobových sviatočných piesní v podaní rôznych zborov a interpretov.