Ďalší deň v raji... kým iní trpia...

"Je ľahké byť svätcom v raji...". Toto si neuvedomujú mnohí z nás, ktorí stále len bedákajú, ako "zle" sa vraj máme, a zaslepene, detinsky súdia ešte aj tých, ktorí zažívajú vojnové trápenia a každý deň sa boja o holé životy, svoje rodiny, príbuzných. Ako to v Star Trek-u býva, scéna z tohto dielu DS9 má teraz už takmer tridsať rokov, ale hovorí o nadčasových témach, ktoré sú rovnako relevantné aj dnes.

Admirálka Nečejevová síce rozkazy podáva s dobrým úmyslom, ale za tým dobrým úmyslom sa skrýva momentálna apatia a obavy vzbudzujúca ochota k appeasmentu zo strany Federácie. Kapitán Sisko (vtedy ešte len veliteľ) si o tom myslí svoje. A kolegyni na stanici dá jasne najavo, čo si o tom "appeasemente voči agresorom" myslí, a prečo chápe, hoci zároveň nie vždy schvaľuje konanie makistov (civilov-partizánov v demilitarizovanej zóne, s názvom inšpirovaným francúzskymi partizánmi z čias druhej svetovej).

 

admirálka Nečejevová: "Veliteľ, a ešte vás chcem poprosiť, aby ste vyhľadali makistov. Pohovorili si s nimi. Pripomenuli im, že sú naďalej občanmi Federácie. Pripomenuli im, že je zásadné, aby sme udržali tú mierovú dohodu s Kardasiánmi."

Sisko: "Dohodu, ktorú si Kardasiáni možno vôbec nectia..."

N: "Budete tu spochybňovať politiku Federácie, veliteľ ?"

S: "Čo bezpečne viem, je to, že situácia v demilitarizovanej zóne sa prudko zhoršuje."

N: "Osobne si myslím, že zveličujete ten problém... Nadviažte dialóg s makistami. Ešte stále sú občanmi Federácie, som si istá, že sa nechajú presvediť rozumnými argumentmi. Veľa šťastia, veliteľ."

(admirálka odíde)

S (pre seba, naštvane): "Nadviazať dialóg ? Čo si dopekla myslí, o čo sa tu celú dobu snažím ?!"

(príde kolegyňa, majorka Kira)

Kira: "Veliteľ..."

S: "Len preto, že nejaká skupina ľudí patrí pod Federáciu, ešte neznamená, že sú svätci..."

K: "Prepáčte ?"

S: "Viete, v čom je problém ?

K: "Nie."

S: "Problémom je Zem."

K: "Skutočne ?"

S: "U nás na Zemi už niet chudoby, niet zločinu, niet vojen. Pozriete sa von oknami veliteľstva Hviezdnej flotily a vidíte hotový raj. No, je náramne ľahké byť svätcom v raji, ale tí makisti veru nežijú v raji. Tam vonku, v demilitarizovanej zóne, všetky tie problémy ešte neboli vyriešené, tam vonku nemáte žiadnych svätcov... Iba ľudí. Nahnevaných, vystrašených, odhodlaných ľudí, ktorí urobia čokoľvek, aby prežili, či sa to už stretne so súhlasom Federácie alebo nie !"

K: "To dá rozum..."

S: "Som rád, že aspoň niekto to chápe."

K: "Legát Parn práve dorazil do kotviaceho bodu 5. Možno by ste rovnaký príhovor chceli predniesť aj jemu..."

S: "Možno to urobím."


----

Siskova kolegyňa, majorka Kira, je z kultúry, ktorá zažila 50 rokov tvrdej okupácie Kardasiánmi. Tí sú už dlho totalita nepríjemne pripomínajúca naše minulé na Zemi, i dnešných autoritárov, vrátane mizerného a skorumpovaného vojenstva v porovnaní s Federáciou, ktoré kompenzujú neustálou zúrivou propagandou, klamaním aj totalitným sebaklamom.

Okupácia majorkinej rodnej planéty (na dohodenie kameňom od stanice) okrem škôd na životoch, na rodinách a na duši, zanechala aj množstvo environmentálnych škôd a okupantské kradnutie zdrojov miestnym. Na majorkinom rodnom svete sa však aj po oslobodení nájdu rôzne typy malicherných jedincov, ktorých viac zaujímajú žabomyšie hádky než dobro ich spoločnosti, alebo razia rétoriku "nikoho sem nepúšťať, každý nám určite chce zle". A majorkina planéta so zastaranou infraštruktúrou a slabou, pozbieranou armádičkou a flotilou, je pred dverami Federácie. Miestni dumajú nad členstvom, dumajú, a miestnym populistom sa to buď nepáči alebo páči len z nečestných dôvodov. Či k tomu členstvu dôjde alebo nie, ukáže až čas.

Aplikovateľné paralely mi neušli ani koncom 90. rokov, keď som DS9 sledoval popoludní v slovenskom dabingu. Paralely s našou "normalizáciou" po 68-om, či naše vtedy túžobné snahy dostať sa do EÚ a NATO (členstvo, ktoré mnohí dnes berú ako samozrejmosť a nevážia si ho).

Koniec-koncov, aj my v našej krajine sme mali po páde totality sebastredných demagógov - a žiaľ, máme ich ešte aj teraz - ktorí sa nás snažili navzájom za každú cenu rozdeľovať, blúznili naivne sebaisté fantázie o "moste medzi východom a západom, radšej nepatrime nikam", alebo rovno otvorene volali (a volajú), aby sme sa dokonca pokorne podlizovali tým, ktorí nás a našu krajinu kedysi okupovali. Teda tým, ktorí nás okupovali, okrádali, ponižovali, znečisťovali, a vzali sebaúctu a sebadôveru aj jednej-dvom generáciám. Nie, nepočúvajme tých demagógov.

Aplikovateľnosť, to bude vždy jedna z najsilnejších devíz Star Trek-u. Keď vám zrazu nemusí byť jasné, či hovorím o majorkinom rodnom Badžore alebo o našej krajine po roku 1989 a koncom 90. rokov a začiatkom storočia (či teraz za vojny u susedov), alebo vám nemusí byť jasné, či hovorím o appeaseroch, ktorí v 30. rokoch podhodili Československo okupácii, vraždeniu a totalite alebo chceli minulý rok v mene pohodlíčka a zemného plynu podhodiť Ukrajinu okupácii, vraždeniu a totalite, či hovorím o zle páchanom Kardasiánmi v Star Trek-u, alebo či je reč o Trekovských fiktívnych makistoch, či o pôv. franc. makistoch, našich partizánoch za SNP alebo dnešnom ukrajinskom odboji, tak si Star Trek-ovská aplikovateľnosť a nadčasovosť splnili svoju rolu.

Keď ide o tému zatvárania očí pred trpiacimi, či už ide o ľudí v štáte napadnutom vojenským agresorom alebo teroristami (Ukrajina momentálne zažíva obe), či len trápenie ľudí bez domova u nás a vo svete, či prenasledovanie takej alebo onakej národnostnej, náboženskej a inej menšiny, a detinské sústreďovanie sa na naše "problémy prvého sveta", a neváženie si raja a blahobytu v ktorom žijeme, vždy si spomeniem na tento starší videoklip od speváčky Brandy a jej kolegu-báčiho.

Je to cover piesne od Collinsa, ale tento novší videoklip je omnoho údernejší, čo sa umeleckého spracovania týka. Podľa mňa oveľa lepšie apeluje na základnú empatiu, prostredníctvom starého známeho frazeologizmu o chodení v topánkach iných ľudí. O to strašidelnejšie, keď ako bezdomovec nemáte ani len tie vyčaptané, rozpadnuté topánky a ste v koncoch, cítite sa úplne beznádejne a vydedene. Akí sme k ľuďom v núdzi ? 

Oh, think twice, it's another day for you and me in paradise...

Another day for you and me, you and me in paradise.

V raji, ktorý si nevážime, a ktorý si navyše ešte ďalej úmyselne rozbíjame sebeckým profitovaním na našom prírodnom a spoločenskom dedičstve. A na vyšinutej, slepej viere v kadejakých politikov a charizmaťáckych slizúňov, ktorí nám sľubujú raj na zemi, kým robia všetko preto, aby sa aj to málo, čo fungovalo, rozsypalo, a aby sme sa ako malé deti rozhádali ešte aj s našimi trpiacimi susedmi.