Uplynul ďalší rok a ja vám znovu prinášam ďalší koncert vianočnej hudby spred 18. storočia.
Je to už dvanásty ročník nášho pravidelného sviatočného koncertu.
Byzantská ikona Narodenia Pána
(Múzeum byzantského a kresťanského umenia, Atény)
Aj dnes večer vám ponúknem niekoľko dobových sviatočných piesní v podaní rôznych zborov a interpretov.
Začneme adventne.
Veni Veni Emmanuel v podaní zboru Clamavi de Profundis.
Britský súbor Oxford Camerata sa v tejto sérii článkov objavil už aspoň raz, a to dokonca v prvom článku pred viac ako desiatimi rokmi. Dnes vám od tohto súboru predstavím pieseň Alma Redemptoris Mater ("Životodarná matka nášho Spasiteľa").
Od toho istého zboru vám ešte ponúknem aj ich spracovanie anglickej vianočnej piesne z 15. storočia, What tidings bringest thou ? ("Aké noviny prinášaš ?"). Autorom hudby bol John Dunstable, text zapísal John Audelay. Text sa zachoval vo viacerých rukopisoch z 15. storočia, vrátane rukopisu zo Seldenu.
Španielske piesne viažuce sa k vianočnému obdobiu sa v tejto sérii článkov už dlho neobjavili, preto to dnes večer napravíme. Pieseň Niño Dios ("Božie dieťa") z renesančného Španielska, spieva zbor dobovej hudby Canto Fiorito. Počujete živú nahrávku z 28. decembra 2014, koncert sa vtedy uskutočnil až v litovskom Vilniuse, vo Veľkovojvodskom paláci.
Neskororenesančný nemecký skladateľ Michael Praetorius sa v našej koncertnej sérii už párkrát objavil. Dnes si od neho poprvýkrát predstavíme pieseň Psallite, unigenito z roku 1609.
V článkoch z prvých dvoch vydaní tejto série sa objavili aj nahrávky svojho času priekopníckeho zboru pre staršiu hudbu, švédskych Joculatores Upsalienses ("Uppsalských pevcov"). Tieto piesne, napr. Personent Hodie, pochádzali z ich albumov sviatočnej a slávnostnej hudby Skogen, flickan och flaskan (1978) a Cantigas de Santa Maria - Cancionero de Upsala - Piae Cantiones (1983). Boli adaptáciami adventných a vianočných piesní z 15. a 16. storočia zachytených v slávnom latinskojazyčnom fínskom zborníku Piae Cantiones (z r. 1582), Dnes sa k týmto starším albumom dobovej hudby od Joculatores Upsalienses vrátime a vypočujeme si z nich nasledujúce dve piesne.
Omnis mundus iucundetur nato Saluatore ("Celý svet ospevuje narodenie Spasiteľa", text (1), text (2))
In dulci jubilo ("V sladkom slávení", text)
Táto dobre známa pieseň, v spracovaní ďalšieho zboru, sa v našich koncertných článkoch už raz objavila, ešte pred rokmi. Existuje viacero zahraničných variácií textu, no melódia ostáva spoločná.
Jedna vec, ktorá ma niekedy trochu vyrušuje, je, keď rôzne zbory dobovej hudby spievajú pôvodné latinské texty s taliansky ladenou výslovnosťou. Občas sa tohto klišé dopúšťajú aj horeuvedené spevácke zbory, ale spravidla to nie je až tak vypuklé. V každom prípade, všetky to spievajú pekne. :-)
Pôvodnú ukrajinskú verziu piesne zložil v roku 1914 Mykola Leontovič (na základe staršieho ľudového spevu). Pieseň je o lastovičke, ktorá na Nový rok a Vianoce (východného obradu) príde zvestovať dedinčanovi, domácemu hospodárovi hojnosť do nového roku. Aby sa mu jahniatka rodili, mal priehršť peniažkov... atď. V medzivojnových rokoch Ščedryk preložil do angličtiny ukrajinsko-rusínsky emigrant v New Yorku, Petro Vilhousky (alias Peter J. Wilhousky), pod názvom Carol of the Bells ("Koleda zvonkov"). Preklad piesne už priamo narážal na Vianoce a obdobie vianočných sviatkov, kým Leontovičov Ščedryk a iné tradičné ukrajinské ščedryky, ktoré mu boli inšpiráciou, boli často novoročnými i vianočnými koledami.
Ak máte doma staré čísla detského mesačníka Slniečko z 90. rokov 20. storočia, pohľadajte si decembrové číslo z roku 1996. Daniel Hevier vo svojej pravidelnej poviedkovej sérii Pinky Bum napísal aj vianočnú poviedku. (Môžete si ju, v skrátenej podobe, prečítať aj tu na poslednej strane, alebo v zbierke Pinky Bum, ktorá vyšla minulý rok.) Protagonista Pinky Bum je tak trochu nespokojný s tým, ako v moderných časoch ľudia trávia Vianoce. Potuluje sa ulicami modernöho vianočného mesta, ktoré pôsobia trochu odcudzene človeku hľadajúcemu sviatočnú náladu... Pripomína mi to práve viaceré sugestívne zábery z tohto videoklipu, kde Štec blúdi s betlehemskou hviezdou po napohľad chladnom, prázdnom, do svojích starostí ponorenom meste. V záverečnej tretine Hevierovej poviedky sa Pinky Bum stane svedkom zvláštnych udalostí, ktoré mu vrátia obyčajnú vieru v atmosféru Vianoc a vieru v ich hlavný zmysel. S príbehom tohto videoklipu to vidím podobne. Je o prelomení pochybností, že sa vianočný zázrak môže konať len v antike, pred dvetisíc rokmi, a že by sa vianočný zázrak nemohol odohrať aj v dnešnej dobe.
Prečo je Štedrý večer nazývaný Štedrým večerom ? Pre štedrú večeru, štedré darčeky ? Možno aj preto, ale najmä pre štedrosť Božiu. Pre štedré dary Božie, vrátane Narodenie Pána. Narodenie Ježiša Krista, jediného Syna Božieho, Vykupiteľa a Spasiteľa. Narodenie skromného no štedrého kráľa, ktorého kráľovstvo, Kráľovstvo Božie, nie je z tohto sveta.
Pieseň uzatvárajúca dnešný sviatočný večer je ďalšou skladbou, ktorá vznikla až po roku 1700. Je ňou dobre známa vianočná pieseň z prvej polovice 19. storočia, Tichá noc. V našom koncertnom seriáli odznie vôbec prvýkrát. Ale pozor, tentokrát nie v jednom z jazykov európskeho pôvodu, či niektorého z jazykov Starého sveta. Už sme tu pekných pár rokov nemali vianočnú pieseň v jazyku domorodých Američanov, a preto vám dnes predstavím Tichú noc v preklade do jazyku národa Haida, zo súostrovia Haida Gwai pri severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, v blízkosti Kanady i Aljašky. Spieva haidská speváčka Sonia Segundo. A za tónov dobre známej Tichej noci, a za slov jej pramálo známeho prekladu do haidčiny, vám chcem všetkým popriať pokojné a požehnané vianočné sviatky.
Prajem vám pekné sviatky, veľa zdravia, ľudskosti, trpezlivosti, citlivosti, rozvážnosti, a vôbec všetko najlepšie do nového roku. :-) Nech sa vám darí a nech všetci zodpovedne robíme svet lepším.
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2021
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2023
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2024
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára