Vítam vás pri tohtoročnom sviatočnom koncerte. Ani sme sa nenazdali, a ubehlo už desať rokov, odkedy som napísal prvý článok v tejto sérii. Áno, dobre čítate. Dnes oslavuje tradícia týchto článkov na mojom blogu už jedno celé desaťročie. Pôvodne vychádzali na mojom staršom blogu, vytvoril som tam prvé tri vydania. Neskôr boli prenesené sem, aktualizované a znovu zverejnené.
Tak to poďme náležite osláviť. Začína sa desiaty ročník nášho svojpomocne robeného vianočného koncertu dobovej sviatočnej hudby a kolied.
Mystické narodenie, maľba Sandra Botticelliho zo začiatku 16. storočia (cca 1500-1501)
Prajem vám ničím nerušený Štedrý večer a príjemné počúvanie. :-)
Predstavím vám 10 piesní alebo skladieb, aby sme naplnili symboliku desiatich rokov.
V rámci tejto desaťčlennej výberovky predstavím 5 piesní, ktoré sme už počuli aj v predchádzajúcich vydaniach tejto série článkov, a 5 úplne nových piesní, ktoré prvýkrát predstavím dnes. Spojíme novinky a retrospektívu. Pre väčšiu zaujímavosť ich budem striedať. A aký kľúč som použil pre výber 5 piesní zo starších vydaní ? Jednoducho som vyberal tie, ktoré na mňa najviac zapôsobili, zanechali vo mne najväčší dojem.
Otvorme tohtoročné vydanie otázkou...
"Koho ste videli, pastieri" ?
Daná pieseň bola pôvodne využívaná ako súčasť gregoriánskeho chorálu v adventnom a vianočnom období. V novoveku ju s menšími úpravami adaptovali aj viacerí skladatelia.
V horeuvedenom videu si ju môžete vypočuť v podaní britského súboru The Sixteen.
Ponúknem vám túto sviatočnú pieseň aj v tomto spracovaní od oficiálneho speváckeho zboru Sixtínskej kaplnky.
Prvou hudobnou retrospektívou dnešného večera je táto zbierka troch holandských kolied a vianočných piesní zo 17. storočia. Prvýkrát som ju v tejto sérii prezentoval v jej druhom článku. (Prvá verzia tohto článku bola z roku 2011, neskôr som ju prepracoval pre rok 2013).
Prvou skladbou v tejto kolekcii je Lof sy dat soete kindeken cleyn z roku 1629, zložil ju Guilielmus Messaus, stvárňuje ju tu súbor Camerata Trajectina. Druhou skladbou je O herders al soetjens od neznámeho autora z roku 1651, v podaní súboru Early Music New York. Treťou skladbou je Titer wat een goede maer z roku 1667, ktorú zložil Joannes Berckelaers, a ktorú tu počujete v podaní súboru Knapenkoor in Dulce Jubilo a Guy de Mey.
Druhou novinkou dnešného večera bude koleda z krajiny, ktorá sa tu ešte doteraz neobjavila. Malta. Áno, Malta. Už sme tu mali vianočné piesne v arabčine, v historických formách gréčtiny, v etiópčine a dokonca i v hurónčine (wendatčine)... Ale Maltu som dlhé roky akosi obchádzal. Dnes to vynahradím.
Tradičná maltská ľudová koleda O Ġesù Ħelwa Tarbija ("Ó, Ježišu, sladké dieťatko"), v podaní maltského súboru Chórový spolok sv. Pavla (St Paul Choral Society).
Vypočul som si pri príprave článku viacero spracovaní tejto koledy, no táto sa mne osobne páčila najviac. Bola pokojná, neokázalá, nežná... Presne takéto vlastnosti čakám od sviatočnej hudby. :-)
Druhou retrospektívnou piesňou dnešného večera bude španielska koleda Riu riu chiu z 15. storočia, spievaná v dobovej španielčine súborom Boston Camerata. Táto pieseň sa v mojej sérii článkov objavila v úplne prvom článku z roku 2010, v prvom ročníku tejto mojej tradície. :-) (Neskôr som daný článok v roku 2012 nanovo prepracoval už na tomto blogu.)
Za veľmi zaujímavú novinku tohtoročného sviatočného koncertu považujem stredovekú anglickú koledu, Lullay Myn Lyking (resp. Lullay, mine liking), od anonymného autora z 15. storočia. Ako ste si už možno všimli aj na niektorých iných dobových koledách (aj Lullay Lullow zo začiatku 16. storočia), ktoré som tu v minulých článkoch predstavil, lullay sa v dobových anglických uspávankách vyskytuje rovnako často ako naše búvaj. Slovo lullay sa vyvinulo ako citoslovcia zo spievana uspávaniek pozostávajúcich zo slabík začínajúcich sa na L (la la, lu lu, atď.). :-)
Táto pieseň nám svojou históriou pripomína, aké náročné dokáže byť skúmať staršiu hudobnú kultúru, ak sú nedostačné písomné pramene alebo ich pohltil zub času či zabudnutie. Hoci sa nám zachoval text tejto koledy, v ktorej Panna Mária spieva uspávanku Ježiškovi v dobovej angličtine, dodnes nevieme, ako mala znieť jej melódia. Preto ak naďabíte na rôzne verzie tejto koledy, ktoré nebudú mať zhodné melódie, nebude to omyl ani náhoda. Po znovuobjavení piesne v nedávnych storočiach ju rôzni neskorší skladatelia stvárňovali... rôzne. Všetky jej hudobné stvárnenia musíme chápať len ako približné rekonštrukcie. Hoci sa časom stala známejšou, je to stále jedna z tých menej známych kolied.
Čo znamená slovo swetyng v texte piesne ? Dobový pravopis pre ľudové slovo, ktoré sa v neskoršej forme pravopisu a vyslovnosti zmenilo na sweeting. V dnešnej angličtine najmä deťom niekedy hovoríte výrazy typu "sweet thing" alebo "sweet child", a tieto sú modernou analógiou ľudovejšieho sweeting, teda "sladké stvorenie", "sladký miláčik". Adekvátne oslovenie pre malé bábo, vrátane Božieho syna. :-)
Treťou retrospektívou dnešného večera, z koncertného článku pre Vianoce 2015, je koleda Angelus ad Virginem. Konkrétne v mojom najobľúbenejšom spracovaní - spieva kanadský spevácky zbor The Stairwell Carollers z Ottawy.
Pochybujem, že by vám títo šikovní speváci a speváčky nevylúdili aspoň menší úsmev na tvári. ;-)
V priebehu rokov sa nám tu už objavilo pár vianočných skladieb zo Škandinávie 15. a 16. storočia, no doteraz som ešte nikdy nepredstavil aspoň jednu koledu či vianočnú pieseň z pobaltských krajín.
Takže si dáme ako štvrtú novinku túto lotyšskú ľudovú koledu. :-) Spieva súbor Dale Warland Singers.
Ai, nama mamina je prekvapujúco rezká záležitosť. Kratšia pieseň, no verím, že vám dvihne náladu.
Štvrtou piesňou, ktorú som vybral z predchádzajúcich ročníkov, je stredoveká pieseň Stella Splendens.
K tomuto spracovaniu mám veľmi silné citové puto. Je to jedna zo stredovekých vianočných piesní, ktorú by som dokázal počúvať v kuse aj hodinu a vôbec by sa mi nezunovala. Musím pochváliť celý zbor, odviedli tu fantastickú prácu, aká si vída len málokedy. :-)
Výber nasledujúcej skladby bol pre mňa vo viacerých ohľadoch zaujímavý. Je to v skutočnosti jedna z lepšie známych starých vianočných piesní. Dlhé roky som uvažoval, kedy ju konečne budem prezentovať v tejto sérii, a dnes nastala tá chvíľa. No ďalšia svojrázna vec na tejto piesni je fakt, že si dodnes nie sme úplne istí, kedy presne vznikla. Máme o nej doklady z 13. storočia, ďalšie početné sú zo 16. a 17. storočia, popularite u skladateľov-aranžérov sa tešila aj od 18. storočia až doteraz. Hoci bola preložená už do mnohých jazykov, pôvodný text je v latinčine a je v nej veľmi dobre známy. Bez ohľadu na to, v ktorom storočí táto pieseň vznikla, vám bude určite povedomá už po prvých pár tónoch.
Áno, je to Adeste Fideles.
V českom preklade je pieseň známa ako Jdou zástupy věrných, a u nás v slovenčine ako Idú zástupy verných.
Pre tých, ktorí nedajú dopustiť na mocné hlasy operných tenorov, môžem ponúknuť Adeste Fideles aj v podaní už nebohého majstra Pavarottiho. Odkaz v predchádzajúcej vete vám otvorí video koncertu z roku 1978, v ktorom Pavarotti spieval túto sviatočnú pieseň v katedrále v Montréale.
V prípade tejto skladby som sa rozhodol siahnuť aj po tomto experimentálnejšom coveri. Je to inštrumentálne spracovanie, čiastočne naživo, čiastočne digitálne, ktoré sa snaží dodať dobre známej melódii nádych stredovekej jarmočnej hudby. Vzhľadom na to, že pieseň má pravdepodobne svoje najranejšie korene vo vrcholnom stredoveku, je takýto cover dosť priliehavý a zďaleka nie tak anachronistický, ako by sa možno zdalo. ;-)
Poslednou skladbou z predchádzajúcich vydaní a predposlednou skladbou nášho dnešného koncertu je táto tradičná arabská vianočná pieseň, spievaná v kostoloch arabských kresťanov východného obradu. Založená je na pôvodne byzantskom chválospeve na Narodenie Pána, vznikla prekladom a úpravou z byzantskej gréčtiny do arabčiny. Prvýkrát som túto pieseň predstavil ešte v druhom článku série.
Pochopiteľne, keď som musel všetko zúžiť iba na päť piesní z predchádzajúcich článkov, veľa skvelých piesní som z výberu musel vyradiť. Preto aspoň čestne spomeniem niekoľko ďalších skladieb, ktoré sa dostali do "semifinále" výberu: Nowell syng we (Anglicko, stredovek, ročník 2014), Hurónska koleda (Kanada, 17./20. storočie, ročník 2016) Gloria 'n cielo e pace 'n terra (Taliansko, stredovek, ročník 2016), A solis ortus cardine (5. stor., neskorá antika, autor Coelius Sedulius, ročník 2018), Tewoldenaho (Etiópia, tradičná pieseň, ročník 2018) a ešte viacero ďalších.
Okrem týchto vám môžem pokojne odporúčať aj to, aby ste si sami prezreli aj všetky predchádzajúce články a vypočuli si skladby, ktoré som v nich prezentoval, ak na to máte náladu. Určite si medzi nimi nájdete niečo, čo vás pohladí na duši, a to aj vtedy, ak ste ich už kedysi v minulosti počuli alebo opakovane počúvali. :-)
V niektorých predchádzajúcich ročníkoch som niektoré z týchto hudobných článkov zakončil výnimkou z môjho pravidla "neprezentujem vianočnú hudbu, ktorá prvýkrát vznikla po roku 1700". Povedal som si, že tak urobím aj tohto roku.
In the Bleak Midwinter ("Uprostred ponurej zimy") je v anglofónnom svete dobre známa. Práve ste si ju vypočuli v podaní speváckeho zboru King's College Choir z Cambridge (verziu naživo nájdete tu). Túto koledu zložila britská poetka Christina Rosettiová v polovici 19. storočia.
Názov tejto piesne znie dosť pesimisticky, však ? Len napohľad. Obsahovo je to skladba síce rozjímavá, no hovoriaca o nádeji. Zima, tuhý mráz, hlboký sneh v nej symbolizujú nehostinnosť ťažkých čias a životných výziev, no uprostred chladu a nemilosrdnosti zimy je novonarodený Ježiš malým plamienkom nádeje pre všetkých. Ako rozprávač-dieťa spieva v jej texte, nie je ani mudrcom z Východu so vzácnymi darmi, ani pastierikom darujúcim jahňa, no má napriek tomu pre Krista dar: Daruje mu svoje srdce a svoje dobré skutky.
Ponúknem ešte verziu spievanú naživo, no tentokrát Gloucesterským katedrálnym zborom.
Touto piesňou sme uzavreli 10. ročník Vianočného koncertu dobovej sviatočnej hudby a kolied.
Priznám sa, je v tom kus symboliky. Ten posledný záznam bol nakrútený pred desiatimi rokmi. Tradícia vianočných koncertov online sa u mňa udržala už neuveriteľných 10 rokov. Je to tretina môjho života, a to nie je úplne zanedbateľné číslo. Nikdy som nezamýšľal urobiť z úplne prvého článku z roku 2010 celú sériu článkov. Nebol za tým žiaden šikovne premyslený plán...
Iba sa mi páčila tá myšlienka, priblížiť ľuďom na Slovensku aj inú vianočnú hudbu než len notoricky známe hitovky a koledy. Poskytnúť globálnejší pohľad, predstaviť vianočné piesne a hudbu rozmanitých kultúr, vrátane mimoeurópskych. A opäť zdôrazniť, že storočia vzdialená minulosť nebola jednoduchá, karikovaná doba temna, ale doba ako každá iná. Komplikovaná... a zároveň doba s bohatým kultúrnym dedičstvom, vrátane hudobného dedičstva. Aj vianočného, sviatočného hudobného dedičstva.
Pri takomto výročí je priam typické, že si človek nielen zaspomína, ale začne aj zvažovať, čo zatiaľ dosiahol, ako sa to všetko zatiaľ odvíjalo, a kam by mohol kráčať. Úprimne, uplynulých päť rokov som si každý rok, po každom novom článku pre túto sériu, hovoril s malou dušičkou: "Čo vôbec vyberiem do článku budúci rok ? Nezačali sa mi už niektoré skladby míňať ?" A napriek tomu som doteraz každý jeden rok našiel niečo nové pre túto sériu.
Čo teda budúcnosť tejto série ? Skončím v najlepšom ? Nie. V dnešnom článku som sa obzrel za uplynulými desiatimi rokmi, no chcem sa tiež dívať aj do budúcnosti. :-) Myslím si, že vianočné piesne pre tieto podomácky robené koncerty som ešte ani zďaleka nevyčerpal. Budem v nich pokračovať.
Uvidíme sa teda opäť o rok, priatelia, na najbližší Štedrý večer.
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2022
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára