nedeľa 24. decembra 2017

Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2017

Pokojné vianočné sviatky všetkým, vitajte pri ďalšom hudobnom posedení ! Rád by som vás privítal pri tohtoročnom článku z mojej pravidelnej série o dobovej vianočnej hudbe, vyberanej od raného stredoveku až po začiatok 18. storočia. Tento článok je už šiesty v poradí. Pevne verím, že vás zaujme aspoň tak, ako tie z uplynulých rokov.
 
Vízia sv. Brigity o Narodení Pána, Niccolò di Tommaso (po roku 1373),

Prajem príjemné počúvanie. :-)


Ak jestvuje nejaká pieseň, ktorou som článok v tejto sérii chcel otvoriť už dávnejšie, je to práve tá nasledujúca. Verím, že ani v našich končinách nie je neznáma. Striktne vzaté, nie je to priamo vianočná, ako skôr adventná pieseň. Často ju môžete počuť najmä v posledný adventný týždeň.

Okrem toho, že je jednou z najdlhšie dokumentovaných adventných a vianočných piesní, v priebehu svojej viac ako tisícročnej existencie prešla aj zložitým hudobným vývojom a mnohými spracovaniami. 

Tou adventnou piesňou je... Veni Veni Emmanuel.


Za toto výborné spracovanie piesne sa môžete poďakovať švajčiarskemu zboru L'Accroche-Choeur, z Fribourgu. :-)

Adventná pieseň Veni Veni Emmanuel má svoje najranejšie korene v 9. storočí po Kristovi, možno aj skôr. Vznikla zlúčením antifón z cyklu "O antifón", ktoré používali pri večerných spevoch (počas vešpier) mnísi, v období od 17. do 23. decembra. Teda v posledný adventný týždeň. Každý deň počas posledného týždňa sa spievala jedna konkrétna antifóna, spomedzi jednotlivých siedmych. Tento cyklus antifón je viac ako tisícročie starý. V priebehu dlhých storočí sa od neho postupne odvíjal vývoj piesne Veni Veni Emmanuel

Ak berieme do úvahy jej dnešnú podobu, pieseň sa hudobne a textovo vyvíjala spočiatku separátne. Dnes najpopulárnejšia forma melódie bola ustálená vo Francúzsku 15. storočia, zatiaľ čo text vznikal z "O antifón" pravdepodobne niekedy v 12. storočí. V dnešnej forme sa latinský text ustálil až v 17. storočí a začiatkom 18. storočia (vidieť to predovšetkým v zborníku Psalterium Cantionum Catholicarum, vydanom v Kolíne nad Rýnom v roku 1710). V závislosti od konkrétnej éry a neskorších upravovateľov piesne počet jej strof kolísal. Boli obdobia, keď sa používalo len 5 strof, čo podnietilo snahy o úpravu do 7-strofovej podoby, ktorá mala odrážať pôvodných 7 stredovekých antifón, používaných počas posledného adventného týždňa. Latinský text, ku ktorému som vyššie pridal odkaz, obsahuje všetkých 7 strof.

Tí, čo túto sériu článkov čítajú pravidelne, určite vedia, že z času na čas tu predstavím aj súčasnejšie spracovanie historickej sviatočnej piesne. Je to z mojej strany zriedkavé, ale občas urobím takúto výnimku - pod podmienkou, že dané spracovanie a jeho interpret kvalitatívne naozaj vytŕčajú nad priemer. V tohtoročnom článku znovu urobím tú drobnú výnimku: Veni Veni Emmanuel si vypočujete v podaní dobre známej írskej speváčky Enya. 


Po latinsky, aj v anglickom znení. Súčasné anglické stvárnenie textu je známe pod názvom O Come, O Come, Emmanuel

Keď už spomínam tú angličtinu, mohli by sme si znova predstaviť nejakú stredovekú koledu z Britských ostrovov. Tento rok som sa rozhodol schválne vybrať jednu z tých menej známych. Je ňou Alleluia: A Nywe Werke, od anonymného autora.


Koleda vznikla minimálne v 15. storočí, ak nie skôr. Prvýkrát sa objavila v Seldenskej chorálnej knihe, ktorá pochádza z obdobia okolo roku 1415. Dnes nájdete Seldenský rukopis v knižnici Bodleian Library v Oxforde. V tomto spracovaní koledy ste si mohli vypočuť ženský zbor Anonymous 4, v zložení Ruth Cunninghamová, Marsha Gerensky, Susan Hellauerová, Johanna Rose. V tejto sérii sa daný zbor už raz objavil, a to hneď na jej začiatku, v závere jej úplne prvého článku.


Členovia slávneho zboru The Hilliard Ensemble sa v tejto sérii taktiež už raz objavili. V minuloročnom článku som predstavil ich interpretáciu polyfonických skladieb od parížskeho Majstra Pérotina. Dnes ich tu máme s ich vlastným naštudovaním Alleluia: A Nywe Werke, a myslím si, že stojí skutočne za to !

Ku koledám sa ešte vrátime, no teraz na chvíľu prejdeme k o niečo formálnejším sakrálnym skladbám. Obidve súvisia s polnočnou omšou a nasledujúcim ránom 1. sviatku vianočného, a v danom poradí ich aj uvediem.

Začnime Dominus dixit ad me.  Táto skladba je introitus, teda vstupná pieseň svätej omše, a textovo je založená na 2. žalme. Najprv vám ponúknem jej charakteristické stvárnenie prostredníctvom gregoriánskeho chorálu: 


A teraz by som rád ponúkol aj textovo identickú, no formou spevu netradičnejšiu verziu, v podaní francúzskeho súboru Ensemble Organum:


Ak sa vám toto spracovanie zdalo zvláštne, také... ne-gregoriánske, možno až pravoslávne znejúce, to je práve pointa. Ensemble Organum sa okrem stredovekej hudby po roku 1000 špecializuje aj na rekonštruovanie sakrálnej hudby z raného stredoveku a neskorej antiky. Ako ste si asi všimli v nadpise videa, táto verzia sa snaží priblížiť štýlu sakrálneho spevu, ktorý jestvoval ešte za antických storočí organizovanej cirkvi, dlho pred neskoršou schizmou kresťanstva na západné a východné v 11. storočí. Kým mnohé prvky pravoslávnych cirkví si zachovali ráz inšpirovaný neskororímskym kresťanstvom a kresťanstvom východného Stredomoria, západnejšie formy kresťanskej kultúry sa časom viac diverzifikovali, dynamickejšie transformovali a trošku menej si zakladali na striktnejšej úcte k zakladateľským tradíciám. Týkalo sa to samozrejme aj hudby. Štýl spevu, aký počujete tu, má bližšie ku cirkevnému spevu v neskorej antike (a príp. aj ku speváckym zvyklostiam niektorým orientálnym cirkvám, ktoré sa zachovali dodnes), než ku stredovekému a dnešnému spevu v cirkvách západného aj východného obradu.        

V prípade tejto konkrétnej skladby by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že hlasy spevákov predsa len využívajú čudnú formu povedomejšej stredovekej polyfónie, dobre známej z neskoršieho gregoriánskeho chorálu a jemu príbuzných foriem. V skutočnosti väčšina členov zboru spieva bežne, jednohlasne, ale niektorí z nich dotvárajú vyznenie skladby neverbálnymi vokálmi. Práve tie dodávajú spevu "pravoslávne" pôsobiaci nádych, aj keď má zároveň ešte plno odlišností od spevu cirkví východného obradu, ako sme naň zvyknutí dnes. Zahrnutie daných vokálov je zo strany Ensemble Organum mierne špekulatívne, lebo o sakrálnej hudbe z neskorej antiky a raného stredoveku máme strohejšie informácie. Z toho, čo je dnes historikom a odborníkom na hudbu známe, je však veľmi pravdepodobné, že podobné doprovodné vokály boli používané v cirkevnom spievaní koncom antiky a začiatkom stredoveku. Spracovanie v tomto uplynulom videu vám teda poskytne aspoň menší náznak, ako mohol znieť cirkevný spev v rozmedzí 4. a 7., a možno až 9. storočia.

Druhou piesňou súvisiacou s polnočnou omšou, a predovšetkým ránom 1. sviatku vianočného, ktorú vám chcem predstaviť, je Exsulta filia Sion ("Teš sa, dcéra Sionu"). Najprv si ju vypočujte v podaní sólistu:




Kratší úryvok, tentokrát ako plný chorál, v podaní zboru benediktínskych mníchov z brazílskeho São Paulo:




Pieseň mala v neskorších storočiach viacero ďalších spracovaní a aranžmánov od rôznych skladateľov a hudobníkov. Rád by som vám ponúkol jedno z barokových spracovaní, v podaní argentínskej sólistky Marii Cristiny Kiehrovej, špecializujúcej sa na barokovú hudbu: 


Toto konkrétne spracovanie piesne vytvoril taliansky neskororenesančný skladateľ Claudio Monteverdi. Datuje sa do roku 1629.


V jednom z článkov spred niekoľkých rokov som vám predstavil vianočnú pieseň Puer natus in Betlehem ("Dieťa narodené v Betleheme"), v jej pôvodnom latinskom znení. V takej podobe sa objavila aj v slávnom zborníku Piae cantiones z roku 1582, jednom z významných zachovaných zdrojov vianočnej hudby z neskoršieho stredoveku a renesancie. Puer natus in Betlehem však bola známa aj zo skorších dobových záznamov. Vieme, že história tejto piesne siaha aspoň do neskorého 14. storočia a 15. storočia, a že v niektorých krajinách vznikli aj jej lokálne verzie. Dobrým príkladom sú nizozemské kraje v 15. storočí, kde vznikla verzia v dobovej holandčine. Vypočujeme si ju. Spieva holandský ženský zbor Chrisko (Christus Koning):


Je zaujímavé počuť tú pieseň v dvoch dosť odlišných jazykoch, všakže ? :-) Podľa mňa členovia zboru odviedli dobrú prácu, pieseň má v ich podaní akurátne intímny charakter. S pátosom, ale bez teatrality.


Tí, ktorým sa páčia aj orchestrálnejšie stvárnenia, nevyjdú tohto roku naprázdno. Een kind geboren in Betlehem v podaní belgického súboru Koor Exsultate, počas adventného koncertu v belgickom Limburgu: 




Výber nasledujúcej piesne vás možno prekvapí. Nielenže som vybral českú koledu, vybral som tiež skladbu notoricky známu. Spomedzi všetkých piesní a skladieb, ktoré sa doteraz objavili v tejto sérii článkov pravdepodobne najlepšie známu širokej verejnosti.


Narodil se Kristus Pán je jednou z pomerne malého množstva dodnes populárnych stredoeurópskych kolied, ktorých pôvod siaha až päť a viac storočí do minulosti. Prvé úplné znenie tejto piesne, v češtine aj s notovým záznamom, bolo zachytené v Codex Franus, Franusovom kancionáli z roku 1505. Pieseň vznikla o nejaké storočie skôr. (Neviem potvrdiť ani vyvrátiť dosť populárne tvrdenia, že má nádväznosť na raných husitov). Jej zápisy z raného 15. storočia sa objavujú aj v latinčine, kde niesla názov En virgo parit filium. Z 20. rokov 16. storočia sa nám tiež zachoval text nemeckojazyčného spracovania piesne, pod názvom Freu' dich Erd' und Sternenwelt.

Vo videu ste počuli Narodil se Kristus Pán v podaní českého rozhlasového speváckeho zboru Carmen. Táto nahrávka bola súčasťou albumu vianočných kolied v podaní súboru z roku 1991.


Španielske kraje a ich dobovú vianočnú hudbu sme v tejto sérii už niekoľkokrát navštívili. Ich menším, portugalským susedom som sa však dosiaľ nevenoval. Tohtoročné vydanie nášho improvizovaného vianočného koncertu preto zakončím našou prvou hudobnou návštevou starých portugalských Vianoc. V podaní lisabonského zboru Coro Laudate si vypočujete koledu O Menino está com frio ("Chlapčiatku je zima"), o ktorej máme prvé písomné zmienky zo 16. storočia:



Prajem vám pokojnú štedrovečernú noc, pekné vianočné sny a požehnané vianočné sviatky. 

Uvidíme sa opäť o rok. Gloria in excelsis Deo, šťastné a veselé ! :-)

----

Menšia právna formulka
Všetky prezentované skladby patria ich autorom alebo autorom ich aranžmánov. Nevlastním autorské práva ani na jednu z uvedených skladieb a v rámci tohto článku sú zverejnené na výlučne nekomerčné účely.

Ostatné články v sérii
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2010 (upravené znovuzverejnenie 2012)
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2011 (upravené znovuzverejnenie 2013)
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2013 (upravené znovuzverejnenie 2014)
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2015
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2016

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára