sobota 20. januára 2018

Grófstvo a Svažinovský kraj: Anachronizmy... alebo nie ?

Moja malá úvaha o tom, či sú Grófstvo (v orig. "The Shire") a Svažinovský región (v orig. "Bree-land") z Tretieho veku Tolkienovho Legendária 'viac anachronistické' než iné krajiny a kraje v Západných končinách Stredozeme počas Tretieho veku.

Varovanie: Nasleduje seriózne fantastické i historické nerd-ovanie !



Hobiti z Grófstva (v orig. "The Shire") v dielach J. R. R. Tolkiena o Treťom veku... Často pri nich príde na pretras, že v porovnaní s ostatnou Stredozemou sa zdajú byť anachronistickí. Ich domovina a národ majú skôr nádych "anglického vidieckeho ľudu" z 18., 19. či raného 20. storočia, prehodeného doprostred inak očividne stredoveko ladeného fantazijného sveta. Hoci ten nesúlad, aspoň na povrchu, rozhodne vidím a vnímam, myslím si, že pre ten závan anachronizmu, ktorý občas pociťujeme, keď čítame o hobitoch a ich Grófstve, jestvuje vysvetlenie priamo v príbehu, v ich oficiálnom stvárnení.

V prvom rade, medzi ľuďmi zo Svažinovského kraja (v orig. "Bree-land", okolie Svažín, v orig. "Bree") sa objavuje podobný jav, a to tak u miestnych ľudí ako i miestnych hobitov. Svažiny (v orig. Bree) a jej tri menšie sesterské dediny, sú opisované tak, že ich miestna atmosféra pripomína atmosféru obce v období neskorého stredoveku a raného novoveku. Tým pádom, Svažinovský kraj pôsobí mierne archaickejším dojmom, než dojem, aký nadobúdame, keď čítame alebo uvažujeme o Grófstve. Ak sú teda Svažiny a ostatné okolité dedinky v niečom anachronistické, keď ich porovnáme s väčšinou ostatných ľuďmi obývaných krajín a krajov v Treťom veku, čo okrem autorského zámeru môže spôsobuje tú anachronickosť v rámci daného fiktívneho sveta ?

Myslím si, že odpoveď je v skutočnosti jednoduchá. Tolkien otvorene spomína, že hobiti a rané dejiny Grófstva boli dosť zásadne ovplyvnené tým, že už usadlí hobiti sa stali poddanými kráľov Arnoru. Svažinovský región bol tiež súčasťou Arnoru, ba dokonca veľmi blízko centrálnych častí kráľovstva, v jeho samom srdci, v ére pred jeho neskorším rozdelením. Tolkien nám spomína, že Svažiny boli dôležitým obchodným mestečkom už dlho predtým, než došlo k rozdeleniu a neskôr pádu kráľovstva Arnor. Taktiež spomenul, bez najmenšieho nádychu pochybností, že väčšina menej tradičnej architektúry hobitov (t. j. budov na inej báze, než hobitích nôr a zemľaniek) a technologických inovácií hobitov z Grófstva vzišla z jednotlivých vplyvov Arnoru a kultúrnej a obchodnej výmeny.

Z toho, čo vieme o Svažinách, tam do veľkej miery došlo k rovnakému vývoju, ale prvky ako miestna architektúra boli nepochybne bližšie architektúre ľudských, nehobitích Arnorčanov. Svažinovský región sa vždy javil ako región obývaný prevažne ľuďmi, s jasnou ľudskou väčšinou, takže architektúra miestnych ľudí kontrastovala s tou v Grófstve. Medzitým tradičná architektúra hobitov zo Svažinovského regiónu bola menej početná, ako jej obdoby v Grófstve, a pravdepodobne sa v priebehu storočí stala viac zmiešanou s architektúrou "Veľkých ľudí" (v orig. "Big People"), než v prípade príkladov z Grófstva. (Majte na pamäti, ešte aj v Grófstve mnohí hobiti bývali v obyčajných dobových domoch a chalupách, nie každá dedina alebo mestečko pozostávali výlučne z hobitích brlohových domčekov.)

Keďže Svažiny ako väčšie dedina či malé mestečko boli jedným zo zďaleka najväčších miest alebo sídel, ktoré prežili zánik kráľovstva Arnor, trúfol by som si povedať, že mnohé z odlišných trhových mestečiek a obchodných mestečiek naprieč celým Arnorom (v časoch, keď kráľovstvo zažívalo svoj vrchol) vyzerali podobne ako Svažiny, pričom Svažiny si ten ráz zachovali aj mnoho storočí po zániku kráľovstva. V ilustráciách a adaptáciách vídame, že Svažiny sú konzistentne stvárňované ako náramne podobné západoeurópskym vidieckym mestečkám z 15. a 16. storočia. A potom tu máme aj fakt, že opisy hobitieho mestečka v Grófstve, Veľký výkop (v orig. Michel Delving) obsahuje opis radnice, gčo vzbudzuje dojem, že ide o hobitej veľkosti prispôsobenú verziu architektúry ľudí, akú vídať na budovách v Svažinách. Hoci ju v origináli nazývajú Town Hole ("Mestský brloh", parafráza Town Hall, "Radnica"), nemyslím si, že bola postavená ako typický hobití domček-brloh. Väčšie mestá v zaniknutom Arnore sú tiež dávno preč, no niekoľko prežívajúcich mestečiek alebo znovuzaložených mestečiek sú pozostatkami vytratenej "urbanizácie" Arnoru.

Arnor, tak ako Gondor v južných častiach západnej Stredozeme, bol monarchiou a ríšou založenou potomkami lojalistov z Númenoru, ktorí prežili zánik svojej ostrovnej domoviny a vrátili sa do Stredozeme. Ešte aj po zániku Númenoru boli naďalej technologicky a hospodársky najpokročilejšími ľudskými národnosťami v celej Stredozemi. Potom, čo počas vojny s Angmarom a Kráľom-strigôňom zanikol Arnor, veľká časť regiónu Eriador na západe Stredozeme sa vyľudnila. Mnohé kedysi husto obývané regióny a staré mestá sa premenili na spustnuté zrúcaniny. V časoch, kedy sa odohráva Hobit a Pán prsteňov, je prevažná časť Eriadoru pocitovo takou stredovekou post-apokalyptickou scenériou. Až na niekoľko kultúrnejších, ešte spoločensky organizovaných zvyškov. Príkladom takých dvoch ne-elfských krajín sú práve Grófstvo a Svažinovský región, ktoré spolu dokonca susedia.

Dodatočné storočia, ktoré sa nakopili po páde a zániku Arnoru ďalej posilnili prirodzený, samostatný vývoj ľudovej architektúry a materiálnej kultúry Grófstva a Svažinovského kraja. V dôsledku toho máme dve krajiny obsahujúce prvky, ktoré by sa v reálnom svete pohybovali na pomyslenej stupnici hocikde medzi našim cca 13. storočím a našim 19. storočím. Keďže tieto dve malé krajiny sú jedinými organizovanými štátmi, ktoré ostali na území Eriadoru (ak nepočítame hŕstku elfských a trpasličích mestských štátikov a možno nejaký kmeňovejší štát či zväz v oveľa vzdialenejšej Chmúrozemi), nedá sa ani čudovať, že práve Grófstvo a Svažinovský kraj pokračovali v miernom pokroku, zatiaľ čo iné krajiny v ich časti svetadiela nezažívali to isté. V šírom okolí neboli žiadne väčšie krajiny, ktoré by dokázali dosahovať akýkoľvek druh pokroku, čo i len minimálny. Obyvatelia Grófstva a Svažinovského kraja sa stali aj pomerne nepripravenými na to, aby čelili vonkajším hrozbám, vzhľadom na to, že Dúnadani potajme chránili ich hranice dlho, predlho po zániku Arnoru. Takýto scenár, "nemusíme pravidelne čeliť vojnám a nájazdom", by mohol časom viesť ku pacifisticky naladenej vidieckej spoločnosti, ktorá by sa už napohľad vymykala okolitému svetu.

A čo fajkové traviny (tabak) a zemiaky, a možnosť, že ich hobiti dodatočne pomohli spopularizovať ? Môj odhad je taký, že Númenorčania priniesili do Stredozeme zemiaky priamo z Númenoru ! Však viete, trpaslíci a ľudia nejedia len obilniny, chlieb a cram. Trpaslíci majú (alebo mali) akúsi plodinu, ktorú nazývali "earth-bread" ("zemechlieb"). Môže ísť o nejaký druh okrúhlice, či nejaký druh repy, možno dokonca o čosi na spôsob menej korenisto chutiaceho chrenu. V každom prípade, je to nejaký druh hľuzy. Ja osobne som z tých ľudí, ktorí zastávajú názor, že "earth-bread" je jednoducho trpasličím hovorovým pomenovaním pre (citujme Sama) "krumple". Pre zemiaky a jedlá zo zemiakov, vec, ktorú hobiti poznajú, pestujú zemiaky. Opravte ma,, ak sa mýlim, ale fajkové traviny pôvodne rástli v južnom Gondore a na sever do Arnoru dorazili prostredníctom exportu. Hobiti si tam potom tento tabak osvojili ako plodinu pestovanú aj na predaj. To vysvetľuje prítomnosť druhov rastlín, ktoré my poznáme z Nového sveta. Samozrejme, možno sú jednotlivé výrazy len obraznými prekladom, no ak predsa len opisujú rastliny známe aj v reálnom svete, dávalo by to zmysel.

Vzhľadom na zdedenie númenorských znalostí a praxe prostredníctvom kráľovstva Arnor, a všetok ten unikátny post-arnorský vývoj, náznaky anachronizmov tak v Grófstve ako aj Svažinovskom regióne dávajú (podľa mňa) veľký zmysel. Napriek všetkým tým anachronizmom "s hornou hranicou v 19. storočí", na ktoré môžete príležitostne naďabiť v Grófstve, Tolkien nikdy nespomína, že by hobiti mali alebo používali semafory, telegrafy, dostavníky, pokročilé odpruženie kočiarov a vozov, fotografické aparáty, noviny, parné stroje, moderné hutnícke a kováčske metódy, pušný prach, atď., atď. Všetky tie technologické vymoženosti "prítomné v 18. a 19. storočí" sú badateľne neprítomné, a to aj napriek tomu, že by ich mnohí očakávali v takom type dejiska, "starom dobrom, roztomilom, vidieckom Anglicku ca 1700 alebo 1800", akým je napohľad Grófstvo. No najpokročilejšia vec, akú kedy v Grófstve vidíme, sú Gandalfove ohňostroje. O tých máme náznaky, že boli vynájdené a vylepšené trpaslíkmi, a Gandalf bol ich zákazníkom. Ergo, hobitia domovina Grófstvo je ako prostredie z raného novoveku, ktoré sa naďalej vyvíjalo spoločensky a poľnohospodársky (predstavte si "Anglicko ako z románov Jane Austenovej"), avšak technologicky nikdy neopustilo rámec raného novoveku (v tomto zmysle myslím úroveň typu "Anglicko za Tudorovcov" alebo "Anglicko za ranej vlády Stuartovcov").

Túto tému som prednedávnom rozoberal aj v online literárnej diskusii, do ktorej sa zapojilo viacero mojich zahraničných známych. Jeden z nich mal nasledujúce postrehy k tejto téme:

V Hobitovi a Pánovi prsteňov sa o nasledujúcich veciach dozvedáme, že jestvujú a sú využívané v Grófstve, a je dosť možné, že časť z nich asi aj vo Svažinovskom kraji: Dáždniky, hodiny, golf, klarinety a zápalky, a k tomu tu máme ešte aj poštovú službu, ktorá jestvuje v Grófstve, a je vysoko pravdepodobné, že v nejakej podobe aj v Svažinovskom kraji.

Moja interpretácia bola vždy taká, že dôvod na existenciu takých vecičiek a vymožeností je buď spojený s pozostatkami vymožeností ešte z čias kráľovstva Arnor, alebo ide o vynálezy trpaslíkov. Napr., vedel by som si dobre predstaviť, že zápalky používané hobitmi pôvodne vynašli trpaslíci. V Hobitovi je ako hobití vynález spomínaný golf, a viem si predstaviť, že za starých čias Arnor taktiež využíval poštovú službu - povedzme, taký stredozemský "pony express" - a v Gondore by to bolo rovnaké, aspoň za čias ich zašlej slávy. Čo sa ostatných vecí týka... Nuž, Tolkien vo svojich dielach jasne naznačuje, že civilizácia Númenoru bola vysoko rozvinutá, takže určite dáva zmysel, že takéto vymoženosti mohli byť nimi vynájdené v minulých vekoch.

Ak aj v Gondore jestvovala poštová služba, zdá sa, že do čias, v ktorých sa odohráva Pán prsteňov,  upadla a vytratila sa. To by bolo pochopiteľné, vzhľadom na to, že predchádzajúce cca tisícročie nebolo k danej krajine bohvieako prajné, keď počítame všetky vojny, morové rany a invázie, ktoré tam za to obdobie zažili. To by tiež vysvetlilo, prečo v Gondore chýbajú všetky ostatné veci, ktoré sa dajú nájsť v Grófstve. Civilizácia v Gondore postupne no rovnomerne upadla, čoraz viac ss sústredila na potreby vojenstva a obrany, než na civilné vymoženosti. Niečo ako v prípade reálnej Východorímskej ríše medzi rokmi 600 a 800 n. l.


Odznel aj tento názor, od ďalšieho zahraničného známeho, ktorý sa zapojil do diskusie:

V príbehoch, kde vystupujú, sú hobiti podľa mňa skutočnými 'ľuďmi' Stredozeme. Ak nič iné, podľa mňa je ich správanie oveľa bližšie obyčajnému človeku.


Moja odpoveď bola nasledovná:

Ja osobne zastávam názor, že v tom prípade ide skôr o autorský zámer. Avšak, ešte aj v danom fiktívnom svete, to má za výsledok konzistentnosť s "anachronickou" náturou hobitov: Sú "mimo času" (v historickom slova zmysle), ak ich porovnávame so s ostatnými ľuďmi v Stredozemi. Hobiti majú spoločenské nálady bližšie tým súčasným, zatiaľ čo nehobití ľudia majú, náležite, viac stredoveko ladené postoje k najrôznejším veciam (s príležitostnou pridanou fantasy vrstvou). Keď ich vezmeme ako celok, z hobitov a ich kultúry máte oveľa prízemnejší dojem, kultúry držiacej sa pri zemi. To je najmä preto, lebo inde vidíme len relatívne málo postáv z radov obyčajnejších spoločenských tried ľudí, a tiež preto, lebo hobiti sami o sebe ani veľmi nemajú vlastnú aristokraciu (bohatších ľudí a bohatšie rodiny áno... ale niečo na spôsob šľachty... neveľmi.).

Možno si však poviete 'Ale počkaj... Nedal autor jasne najavo, že hobiti majú predstavovať určitú náhradu za pohľad súčasnejších ľudí, ľudských čitateľov, predstavovať pohľad čitateľského publika ? To by z nich robilo 'predkov' nás moderných ľudí podstatne viac, než ľudské postavy (básnicky, 'Men') v Tolkienovom Legendáriu ?"

Ja to vnímam skôr ako prípad autorského zámeru. Avšak, ešte aj výlučne z pohľadu fiktívneho dejiska, toto všetko ostáva konzistentné s "anachronistickou náturou" hobitov: Ak ich porovnáme s ostatnými ľudskými obyvateľmi Stredozeme, sú "mimo času". Hobiti majú postoje a názory bližšie k súčasnejším ľuďom v našej dnešnej realite, zatiaľ čo nehobití ľudia majú, veľavravne, viac "stredovekejšie" postoje a názory na veci (akurát s príležitostnou pridanou fantazijnou vrstvou). Hobiti sa pocitovo zdajú byť všeobecne "viac pri zemi", pretože obyčajnejšie spoločenské triedy ľudí vidíme v príbehoch relatívne menej, a tiež preto, lebo hobiti ako spoločnosť nemajú prakticky žiadnu šľachtu či aristokraciu (bohatších, zámožnejších jednotlivcov a rodiny, to áno, ale šľachtu v pravom slova zmysle veľmi nie).

----

Anglické znenie tohto článku:

The Shire and Bree-land: Anachronisms... or not ?


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára