Ako lepšie začať náš príležitostný cyklus o málo známej a neprávom prehliadanej zemplínskej obci-vieske menom Blatná Moľva, než článkom o jednom z jej najchýrnejších a najvýznamnejších rodákov, o Štefanovi Vendelínovi Vargovi, alias Pištovi ?
Sotva jestvuje lepší spôsob, ako začať. Pretože aj na začiatku je na čo nadväzovať.
Štefan Vendelín Varga
Toto
je jediná známa, zachovaná fotografia pána Vargu, zhotovená v roku
1868, vo fotografickom ateliéri Karola Divalda v Prešove.
István/Štefan Vendelín Varga, medzi známymi a spolupracovníkmi prezývaný "Pišta".
Rodák z malej a rázovitej zemplínskej obce Blatná Moľva, "Pišta" Varga bol jedným z najvýznamnejších reprezentantov veľmi starého, veľmi talentovaného a dodnes existujúceho rodu-klanu Vargovcov v danej obci. Je jedným z predkov súčasného chýrneho zemplínskeho kryptozoológa-bádateľa Artuša Vargu, rodáka z tej istej obce.
Dnes je mnohými regionálnymi historikmi považovaný aj za neprávom prehliadanú osobnosť Zemplína 19. storočia, za zemplínskeho priekopníka-bádateľa a polyhistora, akých Zemplínska župa a región Zemplína zažili len málo. Niekedy koncom 60. rokov 19. storočia sa mu podarilo začleniť sa do posádky pripravovanej rakúsko-uhorskej polárnej výpravy do Severného ľadového oceána, na palube lode Admiral Teggetthoff.
Ako sme už spomínali, nielenže pri potýčke s ľadovým medveďom zachránil život veliteľovi Karlovi "Karčimu" Weyprechtovi, ale pomohol aj členom výpravy predísť skorbutu počas prezimovania na Zemi Františka Jozefa tým, že im poradil využiť zásoby kapusty na prípravu nakladanej kyslej kapusty, a potom výživnej kapustnice.
Štefan Vendelín Varga bol v mnohých smeroch neobyčajným polyhistorom. Okrem jeho expertízy a dobrodružstiev doma na Zemplíne, v Európe i na Zemi Františka Jozefa, bol vo voľnom čase napr. aj skúseným lingvistom a filológom, akému na Zemplíne 19. storočia páru nebolo. Bol posledným plynulo hovoriacim používateľom málo známeho východouhorského nárečia už vyhynutej kumánčiny.
Zvykol ľudí ohurovať týmito jazykovednými znalosťami, zdraviac ich štvorjazyčne: "Ta, ruki bozkavam, pani moja zlata..." (po zemplínsky), "Ruky bozkávam, milostivá pani..." (po slovensky), "Kezét csókolom, drága asszony..." (po maďarsky), "Čörprúáj-džajedž, čüčmuč ünôlünananalél..." (vidiecky variant tiszianskej nárečovej vetvy východokumánčiny, alias východouhorského kumánskeho nárečia).
Never forget, nikdy nezabudnite, dobre si pamätajte: Nebyť neprávom prehliadaných historicko-kultúrnych osobností zo Zemplína, dnešná Slovenská republika by si len sťažka dokázala uplatňovať nárok na Zem Františka Jozefa ! V tomto rámci za veľa vďačíme nielen Ďusovi von Payerovi a ostatným veliteľom, ale i írečitému Zemplínčanovi, Pištovi Vargovi !
Nájdu sa však uvedomelí občania slovenskí, ktorí o málo známom Pištovi Vendelínovi počuli a chceli si uctiť jeho zásadný historický odkaz nielen pre históriu Zemplína, ale i históriu Slovenska. Skupina Chill on the Sun začiatkom 21. storočia prišla so skladbou "Včelár", pohodovou alt-rockovou vecičkou, v ktorej texte sa objavuje tajuplný "ujo Vendelín", titulný včelár. Hoci
sú Chill on the Sun od Prievidze, aj oni si uvedomujú nesmierny prínos
Pištu Vargu, aj za hranicami jeho rodnej hrudy zemplínskej.
Pišta Vendelín bol zanieteným voľnočasovým včelárom, na dvore svojho domku v Blatnej Moľve dlhé roky starostlivo opatroval príkladne udržiavaný ovocný sad i včeľstvo. Navyše sa vo svojich pamätiach zmienil, že v druhej polovici 70. rokov 19. storočia sa mu v jedno ráno prisnil prazvláštny sen, v ktorom sa zobudil ako včela. Konkrétne, trúd. Poletoval po svojom sade a záhrade a robil všelijaké včelie pestvá, až kým sa neskôr nezobudil. Sen naňho veľmi zapôsobil a pamätal si ho aj po rokoch.
Jeden z Pištových potomkov tento sen spomenul aj istému mladému autorovi Franzovi, počas návštevy Prahy v druhej dekáde 20. storočia. Mladý spisovateľ Franz si najprv myslel, že pôjde o nudné rozprávanie, ale sám prekvapene uznal, že mu sen poskytol nečakanú inšpiráciu pre jednu poviedku. Prebudiť sa ako hmyz... no čo ak potom hlavná postava zistí, že to nie je sen ? To by bol námet na psychologické pitvanie sa v témach rodinných i spoločenských ! Poďakoval sa Pištovmu vnukovi za zaujímavý námet pre potenciálnu prózu, a sľúbil mu, že možno po ňom pomenuje hlavnú postavu v príbehu, na jeho počesť. Nie je známe, či sa o Franzovej poviedke Pištov vnuk niekedy dozvedel, no Franz svoj sľub dodržal. Gergely (Gregor) Varga poskytol inšpiráciu pre meno Gregora Samsu.
O niekoľko desaťročí sa o incidente s včelím snom dočítal aj Peter Jaroš, keď náhodou naďabil na poriadne starý (a zriedkavý) výtlačok Pištových pamätí. Odtiaľ sa ďalej odvíjali sny Martina Pichandu. No vidíte... Kým taký Maťo Pichanda, ktorého tak pekne zahral Jožko Kroner, je postava načisto fiktívna, jeden aspekt z bohatého života jedného reálneho, no neprávom zabudnutého zemplínskeho rodáka P. V. Vargu poslúžil ako inšpirácia pre danú fiktívnu postavu.
Pišta Vendelín bol zanieteným voľnočasovým včelárom, na dvore svojho domku v Blatnej Moľve dlhé roky starostlivo opatroval príkladne udržiavaný ovocný sad i včeľstvo. Navyše sa vo svojich pamätiach zmienil, že v druhej polovici 70. rokov 19. storočia sa mu v jedno ráno prisnil prazvláštny sen, v ktorom sa zobudil ako včela. Konkrétne, trúd. Poletoval po svojom sade a záhrade a robil všelijaké včelie pestvá, až kým sa neskôr nezobudil. Sen naňho veľmi zapôsobil a pamätal si ho aj po rokoch.
Jeden z Pištových potomkov tento sen spomenul aj istému mladému autorovi Franzovi, počas návštevy Prahy v druhej dekáde 20. storočia. Mladý spisovateľ Franz si najprv myslel, že pôjde o nudné rozprávanie, ale sám prekvapene uznal, že mu sen poskytol nečakanú inšpiráciu pre jednu poviedku. Prebudiť sa ako hmyz... no čo ak potom hlavná postava zistí, že to nie je sen ? To by bol námet na psychologické pitvanie sa v témach rodinných i spoločenských ! Poďakoval sa Pištovmu vnukovi za zaujímavý námet pre potenciálnu prózu, a sľúbil mu, že možno po ňom pomenuje hlavnú postavu v príbehu, na jeho počesť. Nie je známe, či sa o Franzovej poviedke Pištov vnuk niekedy dozvedel, no Franz svoj sľub dodržal. Gergely (Gregor) Varga poskytol inšpiráciu pre meno Gregora Samsu.
O niekoľko desaťročí sa o incidente s včelím snom dočítal aj Peter Jaroš, keď náhodou naďabil na poriadne starý (a zriedkavý) výtlačok Pištových pamätí. Odtiaľ sa ďalej odvíjali sny Martina Pichandu. No vidíte... Kým taký Maťo Pichanda, ktorého tak pekne zahral Jožko Kroner, je postava načisto fiktívna, jeden aspekt z bohatého života jedného reálneho, no neprávom zabudnutého zemplínskeho rodáka P. V. Vargu poslúžil ako inšpirácia pre danú fiktívnu postavu.
A v neposlednom rade, prostredníctvom scenára Petra Jaroša sa o pamätiach Pištu Vendelína Vargu dozvedeli aj členovia Chill on the Sun, ktorí sa rozhodli zložiť na jeho počesť horeuvedenú oddychovku Včelár.
----
Zdroj obrázku: databázy zberateľov fotografií z ateliérov rodiny Divaldovcov, rané roky Rakúska-Uhorska, autor fotografie Karol Divald, Prešov, 1868 (-154 PrAS)
Licencia: voľné dielo (public domain)
Všetka podobnosť s (ne)reálnymi osobami, minulými či súčasnými, je čisto (ne)náhodná. Mená neboli zmenené. Aby sme uchránili naivných.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára