Presne pred rokom som ponúkol
neformálny koncert stredovekej a ranonovovekej hudby. Ak sa vám páčilo
minuloročné nulté/prvé vydanie, budete mať asi dôvod na radosť. Je tu
druhý ročník tejto malej útulnej akcie, ktorú si zorganizujeme bez
veľkých výdavkov a organizácie. Postačí nám sila internetu.
Klaňanie Troch kráľov, stredný panel oltárneho tripytchu
(Dieric Bouts, Nizozemsko, 1. pol. 15. storočia)
(Dieric Bouts, Nizozemsko, 1. pol. 15. storočia)
Minulý rok som prezentoval neskorogotické a renesančné koledy hlavne z Británie, pomenej z Francúzska, Škandinávie, Španielska a Uhorska. Dnes sa pokúsim ponúknuť zatiaľ nehrané skladby aj z ďalších krajín, vrátane jednej či dvoch exotickejších. Prajem príjemné počúvanie.
Začnime veselou inštrumentálkou. Tohto roku chcem načrieť do vianočných piesní pochádzajúcich z britských ostrovov len striedmo, preto uvediem len jedinú anglickú skladbu - All Glory Be to God on High ("Všetka sláva Bohu na Výsostiach").
Pesnička je poloľudová a hoci sa stala populárnou v Anglicku, pochádza z
Nemecka, kde ju v roku 1525 zložil rostocký skladateľ Nikolaus Decius.
Vytvoril ju na základe melódie k dobovému ľudovému tancu a pôvodne znela Allein Gott in der Höh sei Ehr. Používala sa ako doprovod k jarmočnému divadlu s adventnou a vianočnou tématikou. Tento konkrétny inštrumentálny aranžmán piesne pochádza z albumu Christmas Time is Here. Jediným anachronizmom medzi inak autentickým zvukom dobových nástrojov je podmaz saxofónu, na ktorom hraje Neal Ramsay.
Jedny z mála ranonovovekých vianočných
piesní, ktoré si dnes budeme hrať, sú tieto tri flámske, vytvorené v
priebehu 17. storočia v južnom Nizozemsku. Každá je od iného autora a z
iného roku, no všetky ich spája to, že boli vydané v Antverpách.
Skladali ich väčšinou miestni kostolní hudobníci úpravou starších
ľudových kolied. Texty boli v národnom jazyku alebo latinčine a vyšli aj
vo významnom zborníku vianočných cirkevných piesní Cantiones Natalitiae
("Spevy Narodenia", resp. "Piesne narodenia"). Najstaršie publikované
flámske koledy vyšli v rokoch 1604 a 1609 v zborníku/spevníku Laudes vespertinae ("Chvály večerné").
Zoznam skladieb znejúcich v tomto videu :
1.) Lof sy dat soete kindeken cleyn (1629, text), zložil Guilielmus Messaus (1589-1640)
2.) Incognito, O herders al soetjens (1651, text), zložil neznámy autor
3.) Titer wat een goede maer (1667, text), zložil Joannes Berckelaers (cca 1630 - cca 1700)
Prejdime ku stredovekým vianočným skladbám z krajiny galského kohúta. Cantiga de Santa Maria ("Pieseň Panny Márie") zo 14. storočia, v podaní Maggie Sansone a hudobného zboru Ensemble Galilei, z ich spoločného albumu Ancient Noels z roku 1994.
Jednou z najslávnejších francúzskych vianočných piesní z obdobia stredoveku je "Nech všetko smrteľné (telo) utíchne",
resp. "...v tichu zotrvá". Spievala sa počas obradov spojených s
eucharistiou. Názov je alúziou na jeden z veršov v Knihe proroka
Habakuka (jedného z 12 "menších" prorokov Biblie) : "Ale Hospodin je v chráme svojej svätosti. Mlč pred jeho tvárou, celá zem !"
Aj keď francúzska úprava skladby z obdobia vrcholného stredoveku je
najznámejšia a najkopírovanejšia, samotná skladba má korene hlboko v 4.
storočí po Kr., v začiatkoch kresťanskej cirkvi. Pôvodne dokonca nebola
vytvorená pre západný obrad, ale vznikla pre potreby toho, čo sa po roku
1054 stalo známym ako "východný obrad". Vďaka jej mimoriadne dlhej
tradícii je však prítomná v oboch obradoch. Inštrumentálny aranžmán,
ktorý ste si mali práve možnosť vypočuť, odohrala harfistka-citaristka
Mary Jane Ballouová na tzv. francúzskom salteriu (pre danú krajinu
typický druh citary, resp. psaltéria). Skladba pochádza z albumu At Midnight in Betlehem.
Ďalšia stredoveká francúzska klasika je Dieus soit en cheste maison
("Boh je v tomto dome"). Skladbu zložil okolo roku 1260 Adam de la
Halle (1237-1288). Tento konkrétny aranžmán nám zahral hudobník Daniel
Mantey. Primárnymi nástrojmi boli flauta a viola de gamba.
"Hm, vokálna verzia by sa nenašla ?",
pýtate sa. Čoby sa nenašla ! Vypočujte si túto. Dúfam,
že splní vaše očakávania. :-)
Zamierme teraz o čosi východnejšie a dajme si pre zmenu niečo nemeckého pôvodu:
In dulci jubilo ("V sladkom slávení", resp. "V sladkom veselí")
je pieseň vytvorená nemeckým mystikom Heinrichom Seusem okolo roku
1328. Text je zmesou latinčiny a nemčiny, pričom mnohé slová a často i
celé frázy sú napoly v nemčine a napoly v latinčine alebo dokonca v
ľudovej, latinizovanej nemčine. Podľa povesti vnuklo Seuseovi nápad na
napísanie textu zjavenie sa anjelov v čase Vianoc. Z očarenia nad ich
spevom neskôr zložil túto pieseň.
Ak vám prekáža krátkosť vokálnej verzie, k dispozícii je aj táto inštrumentálna, s aranžmánom od hudobníka Brenta Landona. Hádam sa vám bude páčiť tiež.
In dulci jubilo je
veľmi populárna, a ako mnohé iné staršie vianočné skladby, aj ona sa v
priebehu storočí dočkala mnohých variantov a aranžmánov. O prvú slávnu
"cover verziu" sa postaral sám Johann Sebastian Bach, ktorý ju upravil
na obľúbené vianočné chorálne prelúdium (úvod, predohru). O niečo
neskôr, v 19. storočí, ju anglikánsky kňaz John Mason Neale textársky
pretvoril na skladbu Good Christian Men, Rejoice ("Dobrí
kresťania, veseľte sa"). Táto verzia je v anglofónnych krajinách dodnes
známejšia ako tá pôvodná. Za všetky súčasné verzie "sladkého veselia" v
krátkosti spomeniem tú od nórskej opernej speváčky Sissel. Ó, a ešte ponúkam odkaz k jednotlivým podobám textu tejto skladby.
Uvažovali ste niekedy nad tým, ako by asi zneli vianočné piesne (a to
nielen stredoveké) v podaní dobových gotických gajdošov ? Už si nad tým
nemusíte lámať hlavu, odpoveď je v tomto videu. Koncert je to síce
skromný, hostí je v kostole málo (ako spomína jeden z príspevkov pod
videom, asi ho ktovieako nespropagovali v rámci stredovekých vianočných
trhov v danom meste), no hudbe to na kvalite neuberá ani v najmenšom. V tomto prípade sa však mojím výberom trochu pohrávam s vašimi očakávaniami. Pán gajdoš totiž hrá na gajdách cover modernej koledy Malý bubeníček (alias Bubnová koleda), ktorú v 40. rokoch 20. storočia zložila Katherine Kennicott Davisová. :-) Hudba možno nie je úplne univerzálny jazyk, ale stále dokáže preklenúť storočia, a to obojsmerne. ;-)
Určite si ešte spomínate na minuloročnú pieseň Gaudete, Christus est natus v podaní Oxford Camerata. Skladba bola poprvýkrát zapísaná v 16. storočí vo Švédsku a Fínsku. Objavila sa v zborníku Piae cantiones, celým názvom Piae cantiones ecclesiasticae et scholasticae veterum episcoporum
("Pobožné cirkevné a školské piesne starých biskupov"), prvýkrát
vydanom v roku 1582 v nemeckom meste Greifswald. Zborník obsahoval 72
textov a vydal ho fínsky učenec šľachtického pôvodu Theodoricus Petri Ruutha z Nylandu (fín. Uusimaa), ktorý sa vzdelával v Rostocku. Prakticky
všetky piesne sú v latinčine, pochádzajú z 13.-15. storočia a poukazujú
na miernejší, tolerantnejší charakter švédskej reformácie.
Najzaujímavejší je dnes fakt, že zborník patrí k jednej z
najucelenejších zachovaných zbierok stredovekých sviatočných piesní v
celej Európe, vrátane piesní s tématikou adventu a Vianoc. Nie najhorší
výkon na také "periférne" štáty, za aké boli dlhé storočia považované
Švédsko a jeho fínske teritóriá, však ? ;-) Pokojne si v ňom zalistujte, ak chcete.
Prečo toto všetko rekapitulujem a do
detailov opisujem ? Lebo dnes si vypočujeme ďalšie dve piesne z tohto bohatého stredovekého a
renesančného hudobného zdroja:
Puer natus in Betlehem ("Dieťa narodené v Betleheme"). V podaní Ruuthových moderných krajanov, Fínskeho rozhlasového zboru komornej hudby (diriguje Timo Nuoranne).
Tuhľa je zas pieseň Personent hodie ("Nech sa dnes nesú piesne chvály", text) z
Ruuthovho zborníka, v podaní známeho švédskeho speváckeho súboru
Joculatores Upsalienses*. Pieseň sa objavuje v ich albumoch Skogen, flickan och flaskan (1978) a Cantigas de Santa Maria - Cancionero de Upsala - Piae Cantiones (1983).
Presuňme sa teraz ďaleko od povedomých zasnežených končín a zatiahnutých
oblôh severu a zamierme na suchý juh na pomedzí Európy, Blízkeho Východu
a strednej Ázie. Započúvajme sa do vianočných spevov východného
Stredomoria, do vianočných piesní zo stredovekej Byzancie. Katavasias
ortodoxného vianočného kánonu.
Ďalším zaujímavým chórovým chválospevom na Narodenie Pána je vianočná kathismata Μυστήριο ξένον (názov by sa dal voľne preložiť ako "Úžasné mystérium", príp. "Zázračné mystérium").
Za vypočutie stojí aj táto kompilácia
byzantských kolied a chválospevov. Predstavuje prierez vianočnou hudbou
Byzantskej ríše z posledného obdobia jej rozkvetu, 12. až 14. storočia.
Pre zmenu nejde o vysoko formálny a hlboko introvertný pravoslávny chór,
ale prosto spievané ľudové piesne, sprevádzané typickými byzantskými
flautami a gréckymi typmi khytár a podobných starých strunových
nástrojov.
Približný preklad textu :
Boh, ktorý je bez konca, zostúpil a prebýval v Panne,eroorem-eroorem-eroorerooh-eroorem, veseľ sa, Ó nepoškvrnený.
Ty si Kráľom všetkého a Pánom, Ty si prišiel pretvoriť Adama,
eroorem-eroorem-eroorerooh-eroorem, veseľ sa, Ó nepoškvrnený.
Veseľte sa a buďte šťastní, smrteľníci, jasajú anjelskí hostitelia,
eroorem-eroorem-eroorerooh-eroorem, veseľ sa, Ó nepoškvrnený.
Podíďte bližie, aby ste v jaskyni uzreli, ležiaceho v jasliach, Pána,
eroorem-eroorem-erooreroorem, veseľ sa, Ó Zvrchovaná Pani.
Mudrci Východu prichádzajú, nesúc ušľachtilé dary,
eroorem-eroorem-erooreroorem, veseľ sa, Ó Zvrchovaná Pani.
Herodes sa dopočul noviny a hnevom sa triasol, bezbožník,
teriririrem-teriririrem-tem and ananes, veseľ sa, Ó nepoškvrnený.
Nasledujúc nečakaný smer, Mudrci prišli z Perzie,
teriririrem-teriririrem-tem and ananes, veseľ sa, Ó nepoškvrnený.
Tyran zo zlovoľnosti nariadil vraždenie Rácheliných detí,
teriririrem-teriririrem-tem and ananes, veseľ sa, Ó nepoškvrnený.
A teraz už sľúbená exotika. Toto je opäť
byzantský chválospev na Narodenie Pána, no preložený do a spievaný v
arabčine. Interpreta sa mi zistiť nepodarilo, ale neprekvapilo by ma, ak
by išlo o spevácky zbor libanonských alebo palestínskych kresťanov.
To je v rámci nášho dnešného koncertu
už skutočne všetko. Ak sa vám podarí nájsť akékoľvek ďalšie zaujímavé
skladby, pokojne mi dajte o nich vedieť zaslaním osobnej správy na blog.
Chcem vám ešte popriať pekné prežitie dnešného sviatočného večera i
bezproblémový zvyšok tohto roka. Dobrú noc a krásne sny. :-)
----
(* - Ak tento článok čítal niekto, kto hral Europu Universalis II - áno, ide o ten istý súbor, ktorého dobové piesne boli využité v soundtracku EUII-ky. Medzi nimi aj španielska stredoveká ľudovka Falalan. ;-) )
Menšia právna formulka
Všetky prezentované skladby patria ich autorom alebo autorom ich
aranžmánov. Nevlastním autorské práva ani na jednu z uvedených skladieb a
v rámci tohto článku sú zverejnené na výlučne nekomerčné účely.
Archívny dodatok
Článok bol pôvodne uverejnený na SMEblogu (26.12.2011, 17:00). Práve ste dočítali mierne upravenú a doplnenú verziu tohto článku, archivovanú na tomto blogu.
Ostatné články v sérii
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2010 (upravené znovuzverejnenie 2012)
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2013 (upravené znovuzverejnenie 2014)
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2015
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2016
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2017
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2018
Vianočný koncert dobovej sviatočnej hudby a kolied 2019
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára