Každý rok Fandom.sk (web fanušíkov fantastiky na Slovensku, kedysi spojený s dnes už zaniknutým časopisom Fantázia) usporadúva dve kolá súťaže písania mikropoviedok, Ohnivé pero. Jednotlivých súťaží písania poviedok a podobných krátkych foriem v podžánroch fantastiky je na Slovensku viac ako dosť. Za posledných desať-dvadsať rokov sa ich nakopil úctyhodný počet.
Ohnivé pero je momentálne najstaršia a najznámejšia mikropoviedková súťaž (funguje už 15 rokov). Jedným z hlavných obmedzení každého príbehu zaslaného do súťaže je limit 7500 znakov, aj s medzerami. Každý účastník môže poslať najviac tri mikropoviedky. Prijímanie poviedok sa uzatvára až vtedy, ak sa v rámci kola naplní ich celkový limit na jedno kolo.
Tohto roku som poprvýkrát prispel do jedného z dvoch kôl Ohnivého pera, konkrétne do jesenného kola, ktoré sa začalo koncom júla a začiatkom augusta. Kapacitu troch poviedok som v priebehu jesenného kola úspešne naplnil, a snažil som sa, aby každý z odoslaných príbehov spadal do navzájom úplne odlišných podžánrov fantastiky.
Nočná návšteva (vyd. 25. septembra) je jemne satirická mikrokomédia o tom, že je lepšie byť zdravo a konzistentne skeptickým, nie selektívne skeptickým, a že niektorí
ľudia radšej veria tomu, čomu chcú veriť, podľa toho, ako sa im to
momentálne hodí. Podľa ich predsudkov a pridávaniu sa k stádovitým
názorom tých, ktorí sa paradoxne chcú hrať na "rebelov" a "odhaľovateľov
pravdy". (Pozdravujem Davida G. a jeho "nezvratné dôkazy... ktoré
neukáže, lebo" a iných, jemu podobných exotov.) Hoci niektorým by už názov mohol evokovať vyslovene hororové témy, musím ich sklamať. V poviedke je nanajvýš trošku situačnej komiky a satiry... a malké skryté zamyslenie nad komunikačnými bariérami, ľudskou pýchou a averziou ku kritickému mysleniu.
Ani deravý Gross (vyd. 6. novembra) je krátka allohistorická detektívka, v ktorej vážený Dr. Michal Gross, šikovný detektív-amatér z Michaloviec, pomáha
miestnemu policajnému náčelníkovi Vaľovi riešiť ďalší prípad v tak
trochu inom medzivojnovom období. Názov nie je preklep, ale úmyselná narážka / slovná hračka na frazeologizmus ani deravý groš. Dr. Grossa neuplatíte ani miliónmi, ani deravým Grossom... erm, teda, grošom.
A nakoniec, v mikropoviedke Práča (vyd. 11. decembra) zavítame do fantazijnej metropoly Melza, kde sa na jeseň, po zdanlivo
bezvýznamnom incidente, jednému-dvom človiečikom možno zmení ich životná
situácia. Jednoslovný názov odkazuje na dnes už archaické slovo práča, práčatá - spomeňte si na
neslávnych chovancov husitov, práčatá - no v tomto prípade neodkazuje na
drsnými stredovekými vojakmi odchovaného najdúcha, ale na všeobecnejší význam termínu...
na dieťa-uličníka s prakom. Keby sa taký šarvanec v poviedke nevyskytoval, v názve sa o ňom nezmienim, takže postava toho typu tam určite hrá rolu. ;-)
----
Menšie poznámky a errata odo mňa, exkluzívne na tomto blogu:
V prvej poviedke som v cca prvej tretine mal pár viet naviac, opisujúc situáciu hlavnej postavy, a poviedka mala pôvodne aj krátky, asi dvoj-troj-vetný epilóg. Osobne som však tieto pasáže nepovažoval za až tak dôležité pre príbeh, tak som ich vyradil. Ostávajú len v plnej verzii poviedky.
V druhej mikropoviedke (kde všetky postavy hovoria nárečovo) som chcel namiesto spisovného slova vražda použiť nárečovejšie slovo zabice ("zabitie", zemplínske/východoslovenské nárečie), ale pozabudol som daný detail zmeniť pred odoslaním. Čo už... Tento detailík je opravený v plnej verzii poviedky, pretože aj v tejto som na začiatku vyhodil dve-tri repliky hlavných postáv. Dotvárali dobovú atmosféru a charakterizáciu, ale neboli pre príbeh vyslovene dôležité.
Nanešťastie, v tretej mikropoviedke došlo k menšiemu nedopatreniu z mojej strany. V závere poviedky, medzi "Chlapček užasnuto pootvoril ústa." a nasledujúcou vetou, "Dievča.", mala byť medzera, symbolizovaná deliacou čiarou. Postavy (vrátane zmienenej chlapčenskej) prejdú z jedného priestranstva ku vchodu ústiacemu na ulicu a tam si všimnú čakajúce dievča, v chlapčekovom veku. Bez tej potrebnej medzery scéna nechtiac pôsobí, ako by tam nedošlo k "strihu" medzi prostrediami. Mea culpa.
----
Spoiler !
Všetky tri poviedky sú "kraťasy" z troch mojich etablovaných fiktívnych dejísk.
Nočná návšteva je jedným z chronologicky najskoršie situovaných príbehov v mojom Karpaverze, Odohráva sa dho, dlho predtým, než "súčasnosť" daného space opera univerza. A hoci sa v tom fiktívnom svete nájde aj veľa humoru, táto superkrátka poviedočka je "taskařice", ktorá si z vážnych tém hlavu nerobí. (Teda, s výnimkou miernej satiry na isté typy ľudí.) Je to jeden z mála príbehov v sérii, ktorý sa odohráva priamo na našej starej dobrej Zemi, a zjavne niekedy v ranom 21. storočí, nie nepodobnom 20. rokom tohto storočia. ;-)
Ani deravý Gross sa odohráva v mojom allohistorickom svete Vrabčích pomstiteľov ("Vrabčoverzum"), v ktorom sa dejiny Rakúska-Uhorska a neskôr aj sveta postupne odchýlili od tých našich v druhej polovici 19. storočia a definitívne po skončení prvej svetovej vojny. Táto detektívka jednohubka je jednou z nových poviedok z rodiacej sa spinoff série o medzivojnovom zemplínskom detektívovi, Dr. Michalovi Grossovi.
(Warning:
Dialógy prudko nárečové, východoslovenské (ale verím, že zrozumiteľné),
s mnohými nárečovými slovíčkami maďarského a nemeckého pôvodu, ale
vďaka pánovi doktorovi aj so štipkami jidiš.
"Nárečiam zaiste chýba vyšší register...", povedia si niektorí. Tieto a
ďalšie poviedky z daného prostredia vás vyvedú z omylu. Som
toho názoru, že prozaici by nemali poznať jazykový imperializmus, či už
nejakým nárečím rozpráva miliarda ľudí, či pár desať tisíc, alebo len
pár desiatok ľudí.)
Práča sa odohráva v mojom fantazijnom svete Orbis fūrum (lat. "Svet zlodejov"), pre ktorý od roku 2014 vytváram projekt Príležitosť robí zlodeja (pracovný názov) alias Thick as Thieves (anglická verzia) a viaceré ďalšie. O danom fiktívnom univerze môžete čítať aj na mojom vývojárskom blogu Melzanský hlásnik.
----
Hoci sa našlo aj veľa
Nie som žiaden macher na písanie mikropoviedok, vytvorenie každej považujem za solídnu výzvu. Konštruktívnej kritiky (a sem-tam i menej konštruktívnej) kritiky sa mi ušlo dosť za každú z troch poviedok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára