Predadventná a predsviatočná úvaha.
Mesiac do Vianoc. Mesiac do Štedrého dňa.
Všimol som si, že posledné týždne vládne v Čechách i na Slovensku komická mánia ohľadom tej IMHO dosť trápnej reklamy od T-Comu. Petície, proti-petiície, typická "culture war" hystéria, bolestínstvo, vyplakávanie. Raz darmo. Máme sa pridobre.
Keby niekto v takej reklame doprial účinkovať mne, neboli by tam žiadne roztúženo-precíteno trápne covery kolied ani iných vianočných piesní. Panovalo by len ticho. Život nemá soundtrack. (V Betleheme bol jediným soundtrackom spev anjelov, mimo ľudského vnímania.) Možno by v pozadí na nejakom zariadení hrala nejaká sviatočná hudba, ale len tak matne, potichúčky. Na nikoho by som sa neusmieval, nevyškieral, nepretŕčal svoju tvár. Napodobne aj ostatní. Aké nereklamné ! Bol by som prevažne ticho, moja tvár pokojná ale vážna. Na výzor som si nikdy nepotrpel. Nie som humusák, dbám na hygienu, ale na fyzickom výzore som si nikdy nezakladal. Radšej na zodpovednom správaní k iným. Nežiadam obdiv iných, ani nad mojou fyzickou schránkou, ani nad mojím rozumom a správaním. Živiť ma musí niečo iné, než obdiv iných. Aj vo sviatočnom čase.
A keby sa ma jedna z mojich nebohých starých mám spýtala, či "Som šťastný ?", odpovedal by som tichom, vážnou tvárou, potom myknutím pliec. Dodal by som výrok zo starého filmu, "A co je štěstí ? Muška jenom zlatá !", a k nemu ešte nasledovné: "Tu som. Žijem. Treba byť za to vďačný, treba si to vážiť. Snažím sa na to myslieť už roky. Od toho sa potom môže odvíjať všetko ostatné. Šťastný budem, keď bude v našej krajine vládnuť spravodlivosť a keď sa z nej vytratí faloš a neustále hranie sa na niečo. Ako povedal neskôr v živote Boží syn, ktorého sviatok oslavujeme, 'Pravda nás oslobodí'."
A Pravda, tá, ktorú mi ľudia nikdy neuchopíme, pre naše predsudky a iné mentálne nedostatky, tá je len Božia. Nech sa nikto z nás netvári, že máme dáky (samo)spasiteľný recept alebo že máme patent na Pravdu. Môžeme sa Pravdy len dotknúť, dôsledným a sebakritickým overovaním si faktov, viacnásobným nezávislým overovaním faktov viacerými ľuďmi, bez agendy a bez predsudkov, bez snahy "vyhrať nad niekým" alebo si presadiť niečo vo svoj sebecký prospech. Pravda, na ktorú máme dbať aj v blížiace sa adventné dni a sviatočné dni.
Zaklope mi na dvere niekto neznámy, nielen kresťan či ateista, ale i žid, moslim, atď., a opýta sa, či môže prísť v pokoji na vianočnú večeru, čo urobím ? Pošlem ich preč ? Nie. Poviem im, že ak dodržia slovo, sú vítaní. A nielen na sviatky, keď sa nebo skláňa bližšie k zemi. Vítaní je u mňa každý, každá žena a každý muž, ktorý do môjho domu vstúpia s pokojom. Bez arogancie, bez faloše, bez postranných úmyslov, bez vypočítavosti, bez lží a predstierania. Vždy budú vítaní, ak prídu a vstúpia takým spôsobom, a budú sa tak správať u mňa, aj mimo môjho domu. To je taká tá obyčajná, každodenná, ľudská rovina. Ale aplikovať sa dá, keď vo sviatočný deň, v priebehu väčších sviatkov ale i nesviatočných období roka, vstupujem ja (alebo hocikto iný) do Domu Božieho. Tiež tam potrebujem prísť bez arogancie, bez faloše, bez postranných úmyslov, bez vypočítavosti, bez lží a predstierania.
Pekný zajtrajší deň sv. Kataríny a pekný začiatok Adventu všetkým.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára