Séria Ambergris
začala práve touto zbierkou príbehov a príbehových skíc (alebo, hoci je to na debatu, týmto románom voľne zostaveným z kratších próz). Zbierka predstavovala prvý veľký literárny úspech Jeffa VanderMeera, úspech, ktorý ho naplno zaradil na mapu svetovej fantastiky. Je však aj domovom fiktívneho dejiska, ktoré je v rovnakej miere nezvyčajné i zdanlivo banálne, v rovnakej miere humorné a morbídne, a tiež dejiskom, ktoré obstojí samo o sebe, so svojou vlastnou svojráznou identitou. Osobne mám dojem, že sa nemusí skrývať v tieni iných pamätihodných fantazijných miest, jeho bratrancov a sesterníc ako sú Viriconium, Nový Crobuzon či dokonca Ankh-Morpork alebo hrad Gormenghast. Obstojí samo o sebe, stojac na vlastných nohách, vlastným svojráznym spôsobom, bez ostýchania sa nad vlastným jedinečným poňatím archetypu fantazijnej metropoly. Zároveň sa drží troška v ústraní od ostatných príbuzných, postávajúc trochu stranou od slávnejších bratrancov a sesterníc, ako ich hanblivejší a "ňoumovskejší" príbuzný.
Niektorí čitatelia a kritici onálepkovali knižnú sériu Ambergris jednoducho ako "temnú fantasy". Je to sotva férová nálepka, obzvlášť ak ste typ osoby, ktorá si stotožňuje takú nálepku s predstavou "samoúčelne temné,
samoúčelne násilné, samoúčelne cynické a kruté, vrrrr,
drsnééé... srágory". VanderMeer nás zoznámi s Ambrou a jej obyvateľstvom a jednotlivcami z viacerých uhlov pohľadu, a to často navzájom kontrastujúcich pohľadov. Hoci vo viacerých príbehoch v tejto zbierke sa vyskytujú temné prvky a určité úrovne
prekračovania hraníc, VanderMeer
sa spravidla drží ďaleko od provokatívnosti pre provokatívnosť. Keď píše provokatívne, je to v drvivej väčšine prípadov mimo rámca a vzorcov lacného šokovania alebo pseudo-erudovaného šokovania. Namiesto toho provokatívnosť využíva na nefalšované rozprávačské účely príbehu. Účel vyprovokovania čitateľov k zamysleniu, namiesto samoúčelnej provokatívnosti.
(júl 2006, hudbu v pozadí zložil Bob Devereux)
Hoci sa séria Ambergris pravidelne ponára do čudesnej histórie rovnomennej metropoly (Ambra), a do mnohých fiktívnych a zvláštnejších prvkov širšieho fiktívneho sveta série, je to v jadre fantazijná séria primárne sústredená na ľudské bytosti. Na ich myšlienky, filozofie, sny a túžby, zlyhania a pochabosti, ich racionálne a intelektuálne stránky, aj ich dekadentnosť, sebeckosť a tvrdohlavosť. Fantazijná séria, ktorá sa zaoberá veľkým tvorivým a mysliteľským potenciálom ľudských bytostí, a tiež našim premárnením toho potenciálu... často krátkozrakými, nezodpovednými, niekedy vyslovene zlovoľnými spôsobmi.
Myšlienka fantazijného mesta ako archetypu samotného pojmu "mesto" -
výtvoru ľudskej (i nie-ľudskej) histórie a civilizácie - nie je vo fantasy žánri ničím novým, ba ani v mnohých iných žánroch literatúry a príbuzných médií. Namiesto snahy prekonať iných fantasy
autorov (alebo autorov všeobecne) ohľadom spracovania tohto archetypu, si VanderMeer vyberá určité, svojím spôsobom jedinečne napoly-vážne, napoly-humorné skúmanie toho konceptu. Séria o Ambre, obzvlášť v tejto prvej knihe, nikdy nie je len o "dejisku", alebo jeho "lore" (ako "dnešné coolové decká" hovorievajú reáliám), alebo o jeho udalostiach a postavách, ako takých... Je v rovnakej miere postupným zamyslením sa nad písaním a rozprávaním príbehov, ako druhu duševného snaženia a duševného vyjadrovania sa.
Niekedy nenútené a srandovné, inokedy zas zadumané alebo dokonca mierne melancholické uvažovanie nad samou tvorbou fiktívneho sveta, fiktívneho dejiska. Uvažovanie nad rôznymi smermi, ktorými sa môže uberať vaše písanie, uvažovanie nad vytváraním istých detailov alebo istých zápletiek, ich prerábania, pretvárania, skúmania, snaha o zachovanie určitej záhadnosti a vytvorenie ilúzie historickej hĺbky...
a čo všetko to snaženie robí s autormi. S akými výzvami sa musia popasovať pri písaní, pri práci s vlastnou predstavivosťou a nápadmi, a ich vlastnými, osobnými skúsenosťami, ktoré môžu tvarovať výslednú podobu ich písania. Niekedy môže byť písanie fantasy číra radosť, hotová extáza tvorivosti, atmosférického rozprávania,
podmanivých postáv a ich vzletov a pádov... ale inokedy sa môže preniesť do roviny nečakaného zápasenia s vlastnými obraznými "vnútornými démonmi", s vaším kráčaním do potenciálne temnejších alebo len mätúcich zákutí duše, v snahe zorientovať sa vo vašej motivácii písať príbehy, a vašej motivácii uvažovať nad určitými témami a nad drobnými kúskami inšpirácie z reálneho sveta, ktoré používate vo svojom písaní. Nikoho neprekvapí, keď poviem, že nejde o niečo, čo by bolo ľahko merateľné, no je to proces a obsah, ktorý vo vás dokáže zanechať a aj zanechá veľa vecí, nad ktorými sa budete môcť zamýšľať.
Štvrtá zo štyroch hlavných noviel v prvej polovici knihy, "The
Strange Case of X" ("Zvláštny prípad osoby X"), je do veľkej miery príbehom, ktorý je práve o preskúmaní toho konceptu. Môže byť vymyslený svet, ktorý vytvoríme v nejakom príbehu, potenciálne rovnako reálny, alebo sa zdať "pocitovo" reálny jeho fiktívnym obyvateľom, ako svet v ktorom žijeme ?
Sme my sami len jedným konkrétnym svetom v nespočetnom množstve potenciálnych príbehov ? V dnešnej dobe bolo slovo typu "multiverzum" zbastardizované na módny výraz v rôznych prehnane produkovaných filmoch s krikľavo odetými, navzájom sa nudne mlátiacimi superhrdinami, no myšlienka beletrie, ktorá sa odohráva naprieč viacerými svetmi bola vždy veľmi podnetná a na skúmanie tematicky bohatá, najrôznejšími autormi a autorkami. VanderMeer skúma danú myšlienku, kúsok po kúsku, vo všetkých troch knihách série Ambergris, ale nikdy to nerobí natoľko otvorene, aby uzavrel a zodpovedal všetky jej malé záhady. Po určitom čase vždy odpovie na niektoré z pomyslených Veľkých otázok, no nikdy to nerobí do tej miery, aby sériu okradol o jej zaujímavé drobné záhady, alebo aby vás podcenil ako čitateľa, ktorý si dokáže dať dve a dve dokopy, alebo si utvoriť svoje vlastné hĺbavé teórie.
Jeffove príbehy o Ambre, či smutné, desivé, napínavé, tajomné, humorné, niekedy dokonca aj jemne hrejúce pri srdci, všetky príbehy skúmajú nielen svoje dejisko a jeho mrzké, pohnuté fiktívne dejiny, ale skúmajú aj otázky staré ako samo umenie: Aký je vzťah tvorcu k jeho vlastným dielam ? Aká je rola, ktorú zohráva samo umenie, vrátane písaných príbehov alebo príbehov dedených ústnou tradíciou ? Ako ovplyvňuje naša láska k naratívom našu historickú pamäť, prostredníctvom naratívov, ktoré píšeme alebo rozprávame o našej minulosti, našich dejinách ? Pýta sa tieto otázky, zatiaľ čo sa zaoberá týmito témami za pomoci veľmi obyčajných, veľmi ľudských pojmov, vrátane toho, čo odznie v rozprávaní (v miestnom "blázinci" zavretého) autora-písača, označovaného personálom iba ako X (Jeffova sebaironická ale precítená seba-mystifikácia).
Hudba z konceptového albumu Boba Devereuxa z roku 2002, inšpirovaného dejiskom série Ambergris
Je zaujímavé, že hoci môžete použiť označenie "temná fantasy" na opis niektorých príbehov a ich atmosféry v sérii Ambergris, je to pomerne povrchný opis. Napriek všetkým temnejším a vážnejším prvkom sú VanderMeerove tematické pointy v celej tejto knihe a jej dvoch ďalších pokračovaniach... tak trochu prekvapujúco, jedným zo zďaleka najumiernenejších, najblahodarnejších príkladov "temnej fantasy", aké kedy budete čítať. Ó, Jeff vás rozruší, znepokojí a popchne vás ku zamysleniu nad mnohými zaujímavými témami, ale temno, ktoré tu spracúva je temno zrodené zo strachov a márnivosti mysliacich bytostí (tak ľudí ako aj Sivoklobúkov). Nepíše však, aby čitateľa šokoval (aké nudné by to bolo), ale namiesto toho píše, aby čitateľa zapojil do uvažovania nad skutočne vážnymi témami, ale aj tými humornejšími.
V tom zmysle, keď príbehy o Ambre, v tejto prvej knihe i v o trošku konvenčnejších dvoch románoch, ktoré nasledujú po nej, skúmajú archetyp fantazijného mesta, Ambra
je do veľkej miery veľmi konkrétnym, veľmi doslovným miestom, mestom s dlhou, komplexnou a tragikomickou históriou, ale zároveň ako mesto predstavuje abstraktnejší stredobod skúmania myšlienok o spoločnosti, civilizácii, písaní a rozprávaní príbehov. Nie je to večne premenlivá, napohľad beztvará metropola ako Viriconium z diel M. John Harrisona, no zároveň sa ani nesnaží prekonávať fantazijné mestá iných autorov snahou o prehnanú konkrétnosť v detailoch, až do krajnosti.
Hoci veľrybársky výraz ambergris (slov. ambra) sa v angličtine vyslovuje ako "ambergrí" (na konci dlhé i), VanderMeer veľmi zámerne vyslovuje názov mesta ako "ambergris" (s jasne vysloveným s na konci), a to prakticky vo všetkých videách a interview, v ktorých som ho doteraz videl rozoberať jeho sériu a diskutovať o nej. Tak ako Tolkien, ktorý preferoval plurál "dwarves" (archaickejší tvar pre "trpaslíci"), VanderMeer robí túto zámerne netradičnú výslovnosť zo zvukovo-estetických dôvodov. Slovná hračka. Ambergris, môžete ho rozdeliť na Amber-gris, lebo je to slovo v angličtine obsahujúce tak uhladenú a nablyšťanú a okázalú stranu, teda amber (angl. "jantár"), a viac nechutnú, rozkladajúcu sa a zahnívajúcu, neslávnu stranu, teda gristle (angl. "chrupavku"), a to tak u fiktívneho mesta Ambra ako aj jeho spoločnosti. Skutočné mesto vzletov a pádov, vznešenosti a pokleslosti, mesto (často absurdných/otáznych) svätcov a (často súcit vzbudzujúcich, no zachimérami sa naháňajúcich a poľutovaniahodných) šialencov. Dve strany tej istej mince.
Mesto Ambra má určité etablované a opakujúce sa zemepisné prvky (a to isté platí aj o širšom svete, ktorý ho obkolesuje, zaplnený rôznymi viac či menej podivnými krajinami a kultúrami), no ako mesto vždy pôsobí dostatočne rozľahlé a zároveň vágne, že môžete nechať svoju predstavivosť zapĺňať biele miesta všetkých beztvarejších, chýbajúcich detailov. Kúsok ranej pseudo-Byzancie tu, kúštik farbistého New Orleans
v teplejšom podnebí tu, a tam kus chmúrneho a tiesnivého viktoriánskeho Londýna či Edinburghu. Dávnejšie som naďabil na jednu dosť solídnu video esej o rozprávačskej povahe Gotham City, tradičného Batmanovho bydlika. Niektoré z jej záverečných myšlienok boli vynikajúci vyjadrené a stále vo mne stimulujú témy, nad ktorými sa dá zamyslieť, aj o niekoľko rokov neskôr. S menšou dávkou parafrázovania, tie záverečné myšlienky z daného videa by sa pokojne dali uplatniť aj na charakterizáciu VanderMeerovho fiktívneho mesta Ambra, Mesta svätcov a šialencov, ktoré má z pekla šťastie aj nehoráznu smolu:
"(...) máme vyčerpávajúce poznatky o jeho náladách, jeho atmosfére, jeho jednotlivých lokalitách (...)
Ale,
na rozdiel od reálneho mesta, nemôžeme ho zmapovať v tradičnom slova zmysle. A každý pokus o zmapovanie podlieha problému priebežných zmien a pôsobí tak trochu absurdne.
Ambra je mestom, ktoré je hrané. Poznáme ho podľa príbehov, ktoré sa tam odohrávajú, podľa priestorov utváraných stretnutiami v nočných hodinách... (i denných).
Z tohto pohľadu sa mnohé verzie mesta (tnaprieč jeho dlhými dejinami)
nejavia ako nekonzistentnosti, nedôslednosti, ale dobre sa do seba navzájom kĺbia, hádam aj novým spôsobom uvažovania o mestách. Ako miestach neustáleho znovuvynájdenia sa a rôznorodej interpretácie. Ako vyjadrenie tráum, ktoré znovu oživujú tí, ktorí kedysi trpeli... A ako miesto, ktoré sa nedá prísne zmapovať podľa jeho budov a ulíc, no môžeme ho mapovať prostredníctvom udalostí, ľudí a myslí, ktoré ho utvárajú..."
Mysle, ktoré utvárajú Ambergris. Myseľ autora. Zvláštny sen, ktorý pred nejakými tridsiatimi rokmi inšpiroval Jeffa, aby napísal prvých pár strán novely "Dradin in Love", spočiatku bez toho, aby vedel, kam sa príbeh uberá, a či ešte vôbec niekedy použije to isté fiktívne dejisko pre ďalšie príbehy. Mysle fiktívnych obyvateľov, ktorí zaľudňujú tento fiktívny svet, a ktorí, ako aj sami niektorí priznávajú, sú možno rovnako reálni (v určitom slova zmysle) alebo túžia po reálnom jestvovaní, ako autor, ktorý si raz dávnejšie sadol a povedal, "hej, mám nápad pre pomerne nezvyčajný fantazijný svet". A mysle čítateľov, ktorí čítali jeho príbeh, príbehy, potom túto zbierku, a potom celú túto voľnú trilógiu.
Niektorí ľudia kritizovali túto zbierku, resp. voľne zostavený román, a to výrazne najviac z tejto série, že sa v tejto zbierke Jeff
VanderMeer až príliš sústreďuje na metafiktívne, štvrtú divadelnú stenu narúšajúce, filozofické aspekty jeho fiktívneho sveta Ambergris, a jeho písania o danom svete. Alebo že to miestami preháňa so sebaironickým, na seba samého posmešne odkazujúcim humorom, ktorým poprašuje najmä niektoré z
poviedok štýlovo imitujúcich literatúru faktu a niektoré z príbehových skíc. Osobne si myslím, že každý má svoj subjektívny názor, vrátane mňa, ale aspoň mne osobne sa nezdalo, že je toto žmurkanie na čitateľov až natoľko rozšírené, ako to niektorí čitatelia tvrdili. V niektorých príbehoch som našiel zopár častí a pasáží, obzvlášť v prípade niektorých príbehových skíc a kratších kúskov v druhej polovici knihy, kde som mal dojem, že VanderMeer prehnane zdôrazňuje nejakú dôvtipnú pointu alebo opakujúci sa fór, a to prehnane často, až sa to stáva ošúchaným a okukaným. Nie všetky humorné alebo priam žmurkajúco ironické časti fungujú riadne tak, ako vo VanderMeerovom pôvodnom zámere. Mnohé zo šplechnutí, frknutí humornejšieho rukopisu ma nahlas rozosmiali, zatiaľ čo iné vo mne vyvolali úsmev alebo úškrn, no niektoré ma nútili akurát tak pokrčiť plecami. Pochybujem, že moje reakcie budú platiť univerzálne aj v prípade iných čitateľov. Vaše subjektívne reakcie na humor alebo niektoré z hravejších nápadov v tomto diele sa budú rôzniť.
Podľa mňa, anijednému spomedzi typickejších naratívnych príbehov v tejto zbierke nechýba atmosféra. Mojimi obľúbenými príbehmi v zbierke boli
"The Hoegbotton Guide to the Early History of Ambergris", "The Strange
Case of X" a "The Cage".
P.S. Som plne presvedčený, že tvorcovia hernej série Dishonored určite čítali všetky tri knigy série Ambergris od VanderMeera,
vrátane tejto zbierky, resp. voľne zostaveného románu. V oboch je skrátka priveľa náramne podobných prvkov (ešte aj pár podobných príkladov humoru, hoci v prípade Dishonored ani zďaleka nie tak podarené, ako niektoré Jeffove srandičky), aby išlo o úplnú náhodu. Viem, že autori priznali vplyv Miévillovho románu Perdido Street Station
("Stanica Perdido") a iných podobných fantazijných diel, ale nepamätám si, že by sa niekedy zmienili aj o Ambergris. Hoci som mal už pekných pár rokov podozrenie, že nejaká inšpirácia tam bola, v podstate ma teší, ak im aj knižná séria Ambergris priniesla dostatok inšpirácie.
Táto herná séria ako možná "duchovná sesternica" knižnej série by navyše (vcelku haluzne) knižnej sérii na váhe a hĺbke - konkrétne, Jeffov povzdychmi naplnený, zo samého seba si strieľajúci humor v novele "The Strange Case of X", o "ľuďoch, ktorí sa núkali, že vytvoria počítačové hry o Ambergris". Pobaví v rovnakej miere, ako nezvyčajné spracovanie sekcie "O autorovi" na samom konci tejto knihy-zbierky.
(P.P.S.
A je to ešte srandovnejšie, ak sa zamyslíte nad niečím náramne deťom prístupným, ako je séria Super Mario Bros. series, s jej uleteným fantazijným svetom, ktorý obsahuje hubovitých ľudí i sépie. Hmmm... Tak, zapíšem si to predsa len ako svojskú náhodu, ale ako poznám VanderMeerov humor, nešokovalo by ma, keby sa do jeho písania v 90. rokoch vkradla dáka podvedomá inšpirácia tým najnepravdepodobnejším zdrojom. :-))) )
(P.P.P.S. Toto mala byť posledná poznámka pod čiarou od Duncana Shrieka, ale ja si už ani nie som istý, čo sa to deje. Buď som Peter píšuci túto recenziu, alebo Duncan píšuci Petra píšuceho túto recenziu al... no dobre, milí čitatelia, prajem vám príjemný deň.)
----
Pohľad ďalšieho recenzenta/recenzentky
Pretože rád k mojim recenziám pridávam aj recenzie iných ľudí, aby potenciálnym čitateľom poskytli aj druhý pohľad na knihu, tu je (anglickojazyčná) recenzia od Laury z kanálu 'Why the Book Wins':
Zbierka City of Saints and Madmen je recenzovaná počas prvých 16 minút, až do 15:52. Pozor na detaily prezrádzajúce dej !
Táto pani recenzentka vytvorila aj tento videoprehľad jednotlivých vydaní City of Saints and Madmen (alebo niektorých jednotlivých príbehov, ktoré vyšli už v rokoch pred vydaním zbierky) a tiež jednotlivých vydaní ostatných kníh zo série Ambergris. Súhrnné, omnibusové vydanie pod názvom Ambergris neobsahuje druhú polovicu tejto zbierky, ktorá pozostáva z kratších príbehov a príbehových skíc. Recenzentkin rozbor jednotlivých vydaní série Ambergris začína o 7:08. Ak vás odkaz na video nad týmto odsekom nepresunie priamo na 7:08, prosím použite odkaz v predchádzajúcej vete. Príjemné sledovanie.
----
Pár myšlienok na záver...
Keď dočítam Shriek: An Afterword ("Shriek: Doslov"), nadviažem na túto recenziu recenziou daného románu.
Priznám sa, že sa na tú knihu dosť teším, pretože hoci mnohé z kratších príbehov a naratívov v tejto zbierky sú zaujímavé, rád by som si už konečne prečítal aj jeden príbeh románového rozsahu a dĺžky o fiktívnom svete mesta Ambra a jeho širšieho okolia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára