"Živý" či umelý ?

Táto otázka sa stereotypne opakuje v našich i zahraničných médiách a kde-kade inde, rok čo rok, v adventnom a predvianočnom čase. Je to oná preveliká dilema, či si interiér svojho príbytku máme vyzdobiť "my" vianočným stromčekom alebo umelým vianočným stromčekom.

Petike vás možno zaskočí, keď si vypočujete jeho názor na túto populárnu, no podľa neho dosť hlúpo nastavenú otázku. Poďme na to.

V prvom rade, pre mňa, autora tohto blogu, je najpodstatnejšou vianočnou ozdobou betlehem. Jasličky, betlehemské jasličky. Vianoce sú, napriek ich sekulárnym prvkom, len ťažko oddeliteľné od ich náboženskej roviny, od Kristovho narodenia, od Svätej rodiny. Preto je u mňa stredobodom vianočnej výzdoby nie stromček, ale betlehem.  

Pekný vianočný stromček, ak má naňho človek náladu a prostriedky, a ak je rozumne vyzdobený, k dnešným Vianociam rozhodne patrí. Nemusí byť vôbec okázalý. Stačí, aby bol zdobený úprimne, pokojne a od srdca.

Veľa ľudí však zaujíma, či je z hľadiska hospodárnosti a environmentálnej záťaže vhodnejší "živý" stromček, reálna vypestovaná drevina, alebo umelohmotný stromček, vyrobený z rôznych umelohmotných materiálov, vrátane PVC.

 

Výhody a nevýhody

"Živý" stromček - výhody
- väčšina "živých" stromčekov pomerne pekne vonia typickou vôňou ihličnatých stromov.
- "živé" stromčeky sú nostalgický symbol Vianoc 19. a 20. storočia a zároveň statusový symbol, ktorým dokazujete, že si môžete každý rok dovoliť niekoľko rokov pestovaný stromček, ktorý potom promptne zahodíte.

"Živý" stromček - nevýhody

- je zámerne pestovaný na to, aby bol použitý raz, maximálne na pár týždňov používania, a potom zahodený.
- je nemožné doňho "zabudovať" protipožiarnu ochranu. Ak sa vám od niečoho vznieti (radiátor, sviečky, elektrické osvetlenie svetelnými reťazami), máte problém, ktorý musíte doslova hasiť.
- prísne vzaté, "živý" stromček nie je živý, pretože je mŕtvy v momente vyrúbania a do niekoľkých týždňov zhodí ihličie. Ihličie si vyžaduje prácne upratovanie alebo postavenie stromčeka na hladký povrch, aby sa dalo neskôr ľahšie pozbierať.
- "živé" stromčeky sú pestované v špeciálnych stromových škôlkach alebo na stromových plantážach, ktoré nemajú nič spoločné s prirodzenými lesmi, rastom v prirodzených podmienkach. Vyrúbaním stromčeku pestovaného niekoľko rokov na to, aby sa mohol používať iba na dobu niekoľkých týždňov a potom zahodiť, sa navyše vôbec nezlepší situácia ohľadom emisií v ovzduší.

- "živé" stromčeky sa k predajcom musia najprv transportovať a doprava vytvára určité emisie. Stromy navyše potom treba dopraviť aj domov, či už priamo z lokality pestovania alebo od predajcu v meste alebo na dedine. Ak dopravu domov nemôžete vyriešiť peši či bicyklom, a riešite ju autom (navyše separátne od iných predvianočných nákupov), to sú zbytočné výdavky navyše na palivo a zbytočné emisie navyše. 

- dnes sa od toho už upúšťa, ale ešte začiatkom 21. storočia sa v mnohých "vyspelých" krajinách stromčeky kúpili krátko pred Vianocami a potom konzumne vyhodili iba pár dní po Vianociach. Našťastie tento trend už mizne, ale vždy to bolo hlúpe, lenivé a nezmyselné.

Umelý stromček - výhody
- je zámerne navrhnutý tak, aby vydržal nielen roky, ale doslova desaťročia používania
- drvivá väčšina dnešných typov vyzerá uveriteľne (nepočítam prehnané farebné variácie)
- stojan sa vždy bude hodiť na priemer dolného konca kmeňa, prípadne je rovno vstavaný
- drvivá väčšina dnešných typov je ohňuvzdorná, z materiálov, ktoré by sa nemali ľahko vznietiť
- každý rok ho stačí vytiahnuť, rozložiť (v závislosti od dizajnu), maximálne trošku oprášiť a môžete zdobiť. To isté platí aj po odzdobení. S minimálnou no pravidelnou údržbou vám vydrží desaťročia.

Umelý stromček - nevýhody
- nebude voniať ako prirodzený stromček (aj to sa však dá vyriešiť, ak neďaleko skryjete osviežovač)
- musíte ho používať z roka na rok po dobu aspoň dvoch desaťročí, aby sa plne osvedčil z hľadiska návratnosti (ale s jeho dlhoročným používaním sa používa už pri výrobe)

Špeciálny prípad: Skutočne živé stromčeky na vašom dvore
- ozdobte si nejaký ihličnan (alebo hoci aj neihličnan) na vašom dvore
- svojrázna alternatíva, ale možná, najmä ak máte voduvzdorné a mrazuvzdorné ozdoby a svetelné reťaze

Mýty o jednodruhových monokultúrnych "lesoch" a o plantážach "živých" stromčekov "pomáhajúcich v boji proti znečisteniu a klimatickým zmenám"

Stabilite mikroklímy a vo väčšom meradle mikroklímy pomáhajú etablované, desaťročia, storočia a tisícročia rastúce prirodzené lesy. Opakujem, prirodzené lesy. To sú lesy, v ktorých vládnu komplexné a navzájom sa dopĺňajúce prírodné faktory, vstupy, vzťahy. Prirodzená pôdna regenerácia, prirodzené vodstvo, veľká druhová pestrosť, rastlín, húb, lišajníkov, veľká druhová pestrosť baktérií, prvokov, živočíchov (bezstavovcov a stavovcov), vďaka ktorým v lese dokážu fungovať prirodzené cykly neustálej sebaobnovy z roka na rok, zo sezóny na sezónu. Vrátane rozkladných procesov, rozoberajúcich uhynuté rastliny a živočíchy na menšie časti a pôvodné biochemické látky, ktoré sa potom dostávajú naspäť do pôdy, substrátu, atď. a vytvárajú nevyhnutné živiny. 

Zdravý les spoznáte okrem iného aj podľa toho, či v ňom leží množstvo zvaleného starého dreva, ktoré pokrývajú nielen mach, lišajníky či stromové huby, ale aj podľa toho, či z neho vyrastajú byliny (z vrstvičky humus na vrchnej strane) alebo dokonca celé malé stromy. Zdravý les má tiež komplexný podrast, z veľkého množstva drobných rastlín, bylín, kvetov. Toto sú prirodzené lesy. Toto je ozajstná brzda proti škodám v miestnej mikroklíme nejakého územia, napr. nejakého údolia, časti nejakej nížiny, atď. 

Pralesy sú chránené prirodzené lesy, kde sa zasahovať nesmie a príroda v tomto prirodzenom kurze môže ďalej pokračovať dlhé, dlhé stáročia. Takáto nenarušená divočina je úplne zásadná pre okolitú krajinu nielen z estetického hľadiska či hľadiska prírodného dedičstva, ale aj z hľadiska hospodárskeho. Lesy tohto typu výrazne pomáhajú ochraňovať kvalitu pôd, vodstva a recyklovať ovzdušie, vrátane pomáhaniu s menej agresívnymi formami znečistenia. (V dnešnej dobe už našťastie nemávame kyslé dažde, pretože priemyslu    Keby sme nemali demokratické pomery a účasť na medzinárodných dohovoroch, takéto znečisťovanie by sa dialo naďalej, a naše lesy, mokrade, rieky, prírody celkove by trpeli, a tým by trpeli aj ľudia. Z hyperindustrializovaného pretechnizovania - všetko betónovať, veselo znečisťovať, ako bolo u nás bežné za bývalého režimu - sa nenajeme. A budeme z neho aj zbytočne chorí, fyzicky i duševne.)

Hospodárske lesy sú taktiež (vo väčšine prípadov) prirodzené lesy, ale časť z nich je vyhradená na príležitostnú ťažbu dreva pre hospodárske potreby. Ideálne sú početné metódy a postupy, v ktorých sa prirodzený les zachováva a ďalej pokračuje, ťažia sa len individuálne stromy, ktorých ťažba bola dlhodobo naplánovaná. Neťažia sa zaradom celé skupiny stromov. Keby sme boli rozumnejšou krajinou, holoruby by sa u nás už vôbec, ale vôbec nikde nepoužívali, keďže ide o najlenivejší a dlhodobo najmenej efektívny spôsob, ako sa starať o hospodárskejšie ladený prirodzený les. Takýmto prístupom sa znižuje efektivita lesa fungovať a produkovať nové drevo pre hospodárske účely. Je to krátkozraký prístup a práve preto treba používať trpezlivejšie a oveľa premyslenejšie techniky.

V príkrom kontraste s týmito typmi lesov - obe sú aspoň prirodzené (alebo prevažne prirodzené) - stojí úplne umelý typ prostredia. Plantáže na drevo. Tieto sú pravidla monokultúry, . V ich vnútri kompletne absentuje čo i len zdanie prirodzeného lesa. Podrast žiaden alebo biedny, prirodzené vodstvo nič, pôda ochudobnená o prirodzený prísun živín. A či sa vám to páči alebo nie, takéto stormové plantáže, buď na vianočné stromčeky alebo len hospodársky využívané smreky (prípadne iné stromy) "boju s klimatickými zmenami" vôbec, ale vôbec nepomáhajú. Keby ste mali na rovnakej ploche prirodzený les alebo aspoň prirodzený háj, aj tie by urobili viac pre miestnu mikroklímu, kvalitu pôd a ovzdušia.

Plantáž na drevo nie je funkčný les, pretože mu chýba druhová rozmanitosť a schopnosť prirodzenej samoobnovy. Ak by ste takú plantáž ponechali na samovývoj a vrátili sa po niekoľkých desaťročiach, nahusto posadené alebo menej životaschopné stromy by dávno vyschli alebo sa rozpadli, pár od seba vzdialenejších stromov by prežilo - ale iba pár - a ak by v okolitom prostredí boli priaznivejšie podmienky, bývalá plantáž by sa možno vlastným rozpadom a "zdivením" začala pretvárať na ozajstný les. Chcelo by to však veľa strateného času, kým by sa miestne pôdy a vodstvo pretvorili v skutočne prirodzený, skutočne živý les.


Mať v prírodnom prostredí nejaké stromy na rozdiel od žiadnych stromov je určite žiaduce. Je to lepšie, než vôbec nič. Ale nie je to náplasť na naše pretváranie prostredia alebo na naše tvrdohlavé narábanie s prírodou len tak, ako to vyhovuje nám, pretože sa nám lenia rozumné alternatívy.

 

Viem, že v mnohých krajinách a žiaľ aj na Slovensku to ešte mnohým ľuďom nedochádza, ale všetko, čo sme sa učili na prírodopise a biológii, hovorí neúprosne: Les nie je len nejaká veľká plocha s množstvom stromov, obzvlášť ak je tá plocha iba monokultúra jedného druhu stromu. 

V strednej Európe bol súčasťou týchto hospodárskych plantáží najčastejšie smrek, pretože ku koncu 17. storočia a hlavne v 18. storočí sa prišlo na hospodársky význam jeho pestovania, ale nanešťastie často plantážnickým spôsobom. V bývalej habsburskej monarchii bol tento trend prítomný od 18. storočia do prvej polovice 20. storočia. 

Ešte aj vo Vysokých Tatrách bola prehnaná prevaha smrekov po vetrovej kalamite cca z čias prvej svetovej vojny, po ktorej boli vo veľkom v podhorskej časti pohoria vysádzané smreky, smreky, smreky, takmer nič len smreky. Mnohé z nich vydržali desaťročia, mnohé z nich padli až vo víchrici v roku 2004. Berte prosím do úvahy, že Tatranský národný park existuje len od roku 1948 a pytliaci lovili kamzíky ešte pred sto rokmi, aj napriek zavedeniu ich ochrany ešte koncom 19. storočia. Preto sa oháňať tvrdením, že takéto na hospodárske potreby transformované lesy boli "prirodzené lesy našich dedov" je naivný mýtus. Podobne je to aj keď vo vianočnom čase sledujete n-tú reprízu Troch orieškov pre popolušku: Neprirodzené husté a podivne pravidelné "háje" smrekov (a len smrekov), cez ktoré sa jazdí v niekoľkých scénach, tam boli vysadené niekedy v povojnových rokoch, alebo len o niečo skôr. Nejde ani o prirodzené lesy, ani háje, ide o smrekové plantáže.

Ak ste však v uplynulých storočiach vystúpili nad to podhorské pásmo, začali ste si všímať typickejší tatranský les: Komplexnejšia zmes ihličnatých a listnatých stromov rôznych druhov, vzhľadom na tatranskú horskú mikroklímu hlavne chladu odolnejšie druhy (v prípade listnáčov napr. jarabina, javor). Toto je konzistentné s historickými záznamami o lesoch v Tatrách, ktoré máme spred 18. storočia. Tatry boli vtedy, tak ako iné časti Karpát, a iné pohoria mierneho alebo i chladného pásma v Európe, zmiešanými lesmi. Neboli to lesy čisto listnaté, ani lesy čisto ihličnaté. A určite to neboli lesy iba jedného-dvoch druhov stromov a takmer ničoho iného.

Symbol Vianoc a o čom sú vlastne tie Vianoce ?

Každý si môže oslavovať Vianoce, ako len chce. Pokiaľ ich má v úcte ako sviatok pokoja, sviatok ľudskej vzájomnosti a úprimnosti, sviatok rodiny, môže si ich oslavovať. Od ľudí, ktorí nie sú kresťania, by som oslavovanie Vianoc ani nečakal. určite ho nečakám od slovenskej židovskej komunity (ktorá si zaslúži viac pozornosti, úcty a pochvaly, aj od nás kresťanov) Mne osobne neprekáža, ak Vianoce oslavujú aj ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení.

Ja osobne mám umelý, ktorý úspešne slúži už viac ako dvadsať rokov. Nemal by som srdce ani nervy si každý rok zháňať "živý" kdesi z plantáže. Čo sa umelého týka, už som prekročil údajnú "hranicu, po ktorej sa ho oplatí vlastniť", a mám v pláne pokračovať ešte pár desaťročí. Možno to dotiahneme aj do štyridsiatky alebo päťdesiatky. Nemám v úmysle pravidelne podporovať ani umelohmotnú ani pílčicku industriu.

U mňa má najčestnejšie miesto betlehem/jasličky, nie stromček.

 

Stromček je ozdoba, ale Kristus je Kristus. Pre mňa by bez centrálnosti betlehema, a mementa, ktoré predstavuje pre praobyčajnú ľudskosť, humánnosť a pokoru, boli všetky vianočné ozdoby zbytočné. Boli by to ozdoby len pre také aktualizované a zmutované saturnálie, ale nie pre Vianoce v pravom slova zmysle. A kým v slovenčine či maďarčine majú názvy sviatku určité predkresťanské korene - Vianoce a Karácsony (od raného slovanského Kračun, Kračún) - v takej angličtine, francúzštine a poľštine sa hovorí explicitne o Božom narodení, o Kristovi, atď. Christmas, Noel, 

Ak smiem citovať Juraja Lukáča, vedúceho Lesoochranárskeho združenia VLK:

"Slnko sa vracia. Opäť som tohto roku, už po stýkrát, dostal otázku: „Aké sú podľa Vás z ekologického hľadiska klady a zápory živých a umelých vianočných stromčekov?“

Medzi nami sa totiž nachádza veľké množstvo priaznivcov „živých“ vianočných stromčekov a argumentujú predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia. Proti nim v debatách stoja presadzovatelia umelohmotných stromčekov. Nižšie náklady či dokonca ekológia sú ich hlavnými argumentačnými zbraňami.

Myslím si, že možno by bolo treba začať tým, o čom sú Vianoce.

Pre kresťanov je to sviatok narodenia Ježiša. Jeho narodenie symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu, môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život.

Asi väčšina z nás vie, že tento kresťanský sviatok je prevzatá pohanská slávnosť, keď cirkev dala sviatkom zimného slnovratu, sláveného našimi predkami, kresťanský význam.

Ale aj pre našich predkov to boli optimistické sviatky.

A ten optimizmus, či kresťanský alebo pohanský, je pre mňa hlavným posolstvom Vianoc.

Fascinuje ma, že na začiatku zimy, keď čas biedy a strádania ešte len začínal, sa ľudia dokázali radovať z prvých krokov vracajúceho sa slnka. Možno, že práve toto je tá vlastnosť, ktorá robí človeka človekom. Myslím si, že práve preto, že ľudia dokázali rozpoznať na premrznutých a zasnežených vetvičkách kvety novej jari, prežilo ľudstvo toľko zlého a je stále tu. Snáď práve to umenie vidieť za problémami svetlo jarných dní, snáď to umenie uvítať vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch späť, dodávalo ľudom silu vydržať. Vydržať kruté zimy v drevených zruboch, vydržať roky neúrody, vydržať ďaleké cesty za hľadaním nového domova. Nech sa tomu hovorí zaťatosť alebo húževnatosť, či prezieravosť alebo plané snenie, nemali by sme zabudnúť, že vždy je potrebné pozerať sa ďaleko dopredu. Rozpoznať v budúcnosti, čo nás čaká tak, ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebáť sa v pravý čas osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

Pre našich predkov, boli symbolom Vianoc v ich domovoch zelené vetvičky a chlieb Kračún. Kračún je starý názov slnovratových sviatkov a zelená čačina plnila pôvodne nie ozdobnú, ale ochrannú funkciu. Slovania ju strkali za dvere chlievov ako ochranu dobytka a za trámy v zrube ako ochranu celej rodiny.

S príchodom kresťanstva na naše územie pribudli do rodín jasličky. A tak to bolo stovky rokov.

Potom prišiel vianočný stromček ako nemecký meštiansky produkt. Objavil sa na území Nemecka súčasne s prvými holorubmi v sedemnástom storočí. Mladé smreky boli totiž odpadom z prebierok. Počas osemnásteho storočia sa tento zvyk rozšíril medzi vyššími nemeckými vrstvami. Počas devätnásteho storočia sa idea vyrúbanej jedličky ako pravého vianočného nemeckého symbolu začala šíriť aj do celého Rakúsko-Uhorska.
Slováci a Česi sa myšlienke vianočného stromčeka dlho bránili argumentovaním neslovanského pôvodu tohto zvyku. Po roku 1900 ale stromčeky definitívne vytlačili obľúbené kresťanské jasličky.

Takže aký stromček?

Pre mňa je odpoveď jasná. Žiaden.

Nebojme osláviť návrat Slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

Slnko sa totiž skutočne vracia.

Prajem všetkým krásne a požehnané vianočné sviatky."

Tak ako ? Poďme na to puritánsko-cromwellovsky ? "Vianoce nie sú priamo spomínané v Biblii, všetko vianočné zakázať, výzdobu fundamentalisticky roztrepať na márne kúsky a vyhlásiť oslavy Kristovho narodenia za bosoráctvo" ? Nie !

Nikomu by nemalo byť bránené v tom, aby vianočný stromček mal alebo nemal. Žijeme v pluralitno-demokratickej spoločnosti (už by sme si na to mali zvyknúť) a spoločenské, náboženské i nenáboženské, environmentálne či konzumné moralizovanie nad stromčekmi a vianočnými ozdobami nikomu neprospieva.

Môj verdikt

Ja osobne nemám problém s umelým stromčekom, pokiaľ sa využíva rozumne. Môj umelý stromček vlastním od roku 1999 a odvtedy sa už nemusím každoročne zaoberať nákupom tzv. živého stromčeka. Odpadá tým jedna vianočná povinnosť navyše. 

Tiež sa tým vyhnem tomu, aby každý rok nejaký ihličnan musel obetovať život len preto, aby som si ho na pár týždňov mohol vystaviť u mňa v byte. Pochádzam z prostredia a bývam v prostredí mierneho pásma, kde ihličnany nie sú typickými stromami, a preto sa tu aj ťažšie zháňajú. Je to nadpráca, extra výdavky na rozvoz a predaj, a to mi nepripadá príliš pro-environmentálne.

Samozrejme, zároveň platí, že ak už raz vlastním umelý stromček, mal by som oň starostlivo dbať a používať ho čo najdlhšie. Nie roky, ale rovno desaťročia, ako napr. aj v mojom pripade. Keď si umelý stromček odslúži 30, 40, či dokonca 50 rokov, potom až tak neprekáža aj jeho recyklácia.

Tak Veselé Vianoce, Boldog Karácsonyit, Joyeux Noel, Frohe Weinachten, Merry Christmas, všetkým ľuďom dobrej vôle, hľadajúcim vnútorný pokoj nielen na sviatky.