Dezinformácie, manipulácie, beznádej a porazenectvo: Psy-ops očami profesora Tolkiena (ako vždy, úžasne nadčasovo)

"Strach má veľké oči." Prastaré slovenské príslovie. Strach môže chrániť, ak sa bojíme o blížnych, bojíme o slabších a zraniteľných. Strach nás však môže aj opantať, zdeptať, dohnať nás k negatívnemu nazeraniu na svet, k pocitu odsúdenosti na trápenie (hoci nikomu zlo neprajeme, ani ho nekonáme, a žiadne trápenie si nezaslúžime).

Allohistória filmov - Duna (1984), Spasiteľ Duny (1987), Deti Duny (1990), réžia Martin Hollý

Na Nový rok 2022 som sledoval jeden film zo začiatku osemdesiatych rokov s nebohým Jožkom Kronerom. V jednej scéne jeho postava veľmi názorne poučuje o šerme a čo v ňom netreba prehliadať.

Ako sa tak dívam na Kronera, zrazu mi napadne čudesná asociácia: "Sranda. Výzor, útlejší vzrast, prchkosť, v prípade tejto postavy podrobná znalosť šermu. Z Joža Kronera by výzorovo aj herecky bol dobrý Gurney Halleck v nejakej staršej filmovej adaptácii Herbertovej Duny." Priznám sa, Gurneyho som si už zamladi predstavoval nejako tak podobne ako Joža Kronera.

Tá asociácia mi nedala pokoj, a o dva týždne neskôr som mal hotové ďalšie allohistorické zamyslenie do tejto rubriky. Pozrime sa teraz do alternatívneho 1980s sveta, kde pokusy o sfilmovanie Duny v Spojených štátoch viazli viac ako v našej častovej priamke. A to do tej miery, že to vzdal aj David Lynch. Na druhej strane Atlantiku sa však stala zvláštna vec. V jednom z českých vydavateľstiev už koncom 70. rokov odobrili preklad Herbertovej Duny, preklad vznikol (povedzme, že rovnako kvalitný ako ten prvý v Československu, z konca 80. rokov) a čo bolo najzaujímavejšie, padol do oka istým filmárom a scenáristom.