Experimentovanie s výrobou celo-drevenej kuše s kolíčkovým zámkom.
PREPÍŠ
Na
tejto reprodukcii som pracoval priebežne a s prestávkami. Spočiatku v
novembri a decembri, od Vianoc až do marca som mal veget, potom znovu
nadviazal na majstrovanie túto jar. Nemal som dôvod na zbytočný zhon,
táto si navyše vyžaduje o niečo viac trpezlivosti a presnosti, než prvé
dve kuše, ktoré som zhotovil. Táto reprodukcia, s orechovým zámkom,
pozostávajúcim z rotujúceho orecha, páky-spúšte s "brzdným" zobákom a
dvoch osí (pre orech a pre páku) je v podstate tradičnou formou
európskej kuše, tak ako ju pozná väčšina ľudí.
Pri tejto reprodukcii som ako experiment trval na tom, že ju opäť skúsim
zhotoviť celú z dreva. A to napriek tomu, že kuše s takýmto mechanizmom
mali prakticky vždy oceľovú páku/spúšť a orech vyrobený buď z parožia
alebo (najmä v neskorších storočiach) z ocele. Pri mojej kuši sú orech
aj páka vyrobené z rovnakého druhu tvrdého dreva (doslova z rovnakej
dosky). Je odolné, ale vôbec nedrobí a neštiepi, a preto má podobnú
konzistenciu ako spomínané tvrdšie materiály. Zároveň sa dalo
bezproblémovo opracovať obyčajnými ručnými nástrojmi. Aj keď nemám
poruke ani hrubší kus parohu, ani na mieru vyrobené oceľové dielce,
chcel som touto reprodukciou dokázať, že kuše tohto typu sa dajú vyrobiť
aj bez metalurgie.
Nie je to síce ideálne riešenie, ale celé kutilské
cvičenie splnilo cieľ. Podarilo sa mi dokázať, že tento typ kuše dokáže
fungovať aj v celodrevenom prevedení.
Na tomto podomácky robenom exemplári som testoval luky z mojich prvých
dvoch kuší, ale to bolo len dočasne, na overenie funkčnosti spúšte.
Plánujem pre ňu zhotoviť poriadny kratší luk, s najväčšou
pravdepodobnosťou latkového typu. (V krajnom prípade, keby to
nevychádzalo s materiálom a časovo, zoženiem si z druhej ruky nejaký
starší ale schopný lúčik a skúsim to s ním.)
PREPÍŠ
Okrem
zakúpenej drevenej klady je všetko ručne robené. Tetiva je, podobne ako
pri predchádzajúcej kuši, len dočasná. Používam ju na testovanie, kým
nepripravím poriadnu ľanovú tetivu. Socha (telo a pažba) sú smrekové,
vetvový luk je lieskový. Lúčik je pomerne slabý, nemá väčší dostrel než
5-6 metrov.
Kuša je založená na archeologickom náleze z regiónu Skåne v južnom
Švédsku, datovanom do raného 16. storočia, a na niektorých tradičných
západoafrických kušiach, ktoré používali rovnaký systém spúšt
Kuše
s kolíčkovým zámkom sú navýsosť civilné kuše, určené najskôr na
poľovnícke účely a pod. Na bojové účely iba v krajnom prípade. Hlavný
rozdiel medzi mojou reprodukciou, nálezom zo Skåne (pravdepodobne
poddanými vytvorená kuša, použitá v istom sedliackom povstaní okolo r.
1525) a jeho západoafrickými sesternicami je ten, že tá moja má "kĺb"
spúšte umiestnený za prahom pre tetivu. Kuše s týmto typom zámku ho majú
spravidla umiestnený pred prahom. "Kĺb" mám teda vzadu, čiastočne na
pažbe. (Mohol som si vybrať tradičnejšie riešenie zavesenia páky
slúžiacej ako spúšť, ale zavesenie umiestnené viac vzadu mi pripadalo
pohodlnejšie na ovládanie. Preto rozhodnutie trochu obmeniť tento typ
dizajnu.) Princíp kolíčkového zámku nie je príliš odlišný od palcového
zámku, použitého pri mojej predchádzajúcej reprodukcii. Kuša využíva na
zachytenie tetivy namiesto orecha jednoduchý prah a tetiva je vytlačená
spoza prahu pomocou jednoduchého mechanizmu. V tomto prípade je to
namiesto drevenej páčky drevený kolíček, ktorý sa pohybuje hore a dole,
zapustený do otvoru vyvŕtaného tesne pod prahom. Ak máte spodný koniec
kolíčka priviazaný k páke pod kušou, a kolíček sa v otvore šmýka
relatívne bez námahy, nemusíte ho ani naspäť zatláčať prstom. Stačí po
výstrele pustiť ruku z páky a nechať ho samočinne klesnúť... V takom
prípade vám už len stačí napnúť tetivu a nemusíte sa vôbec venovať
zámku. Môj osobný dojem je ten, že hoci je tento typ kušového zámku o
niečo zložitejší, je aj o niečo pohodlnejší na mierenie a ovládanie. Oba
jednoduchšie systémy fungujú dobre, ale tento má o niečo bližšie k
tradičnejšej kuši s orechom pre tetivu. (Takú ešte plánujem vyrobiť, ale
je to zatiaľ v štádiu príprav...)
V rámci európskeho nálezu aj afrických exemplárov nie je vôbec jasné,
kedy ľudia na tento systém kušového zámku prišli, ani nakoľko bol
rozšírený. Je úplne možné, že exempláre podobné tomu švédskemu boli vo
vtedajšej Európe podstatne častejšie - najmä v rukách sedliakov, ktorí
si nemohli dovoliť pokročilejšie kuše - a boli rozšírené a používané
dlhé storočia, ale nezachovali sa pre ich drevenú konštrukciu. Je to
podobné situácii s francúzskym nálezom z 10./11. storočia, ktorý som
použil ako predlohu pre moju prechádzajúcu kušu. Je jedinou známou
európskou kušou z tých storočí, ale vtip je v tom, že sa zachovala
šťastnou náhodou. Nie je teda jasné, nakoľko rozšírené boli tieto
prostejšie, celodrevené kuše - kuše bez kovových dielcov a s
jednoduchšími zámkami, bez klasického rotujúceho orecha. O africkom type
však vieme jednu veľmi konkrétnu vec: Hoci ho už väčšina ľudí v danom
regióne dnes nepoužíva, niektoré pralesné kmene a národnosti nimi lovia
dodnes - napr. takí Pygmejovia v Stredoafrickej republike a susedných
štátoch. Áno, čítate dobre. Pygmejovia bežne narábajú s kušami.
Moja predchádzajúca reprodukcia historického typu kuš
Zdroj nákresu (pôvodní autori nákresu nezistení, pravdepodobne zo švédskej publikácie)
----
♫
Načase pripraviť si materiály, nástroje, vyhrnúť si rukávy a začať...
Výrobný postup je veľmi podobný tomu u predchádzajúceho typu, s výnimkou umiestnenenia spúšte.
Páka-spúšť má buď kĺb na báze drevenej osky, alebo využíva jednoduchšie riešenie, a to priviazanie páky povrazom k pažbe/soche kuše, prostredníctvom otvorov vyvŕtaných pre povraz. Pre môj exemplár som si vybral spomínané jednoduchšie riešenie. (V budúcnosti možno vyrobím aj exemplár s pákou, ktorá bude mať drevenú osku.)
"Kĺb" pre spúšť kuše vzadu za prahom, s pokusnou verziou viazania pre spúšť.
----
Súvisiace články
Moja prvá reprodukcia historického typu kuše (palcový / páčkový zámok)
Moja tretia reprodukcia historického typu kuše (orechový zámok)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára