Tretia skala a Dúpna jaskyňa (archívny článok)

Nie, nie je to názov nejakých fiktívnych rozprávkových lokalít... :-) Sú to skutočne jestvujúce miesta, obe súčasťou malého horského masívu nazývaného Humenský Sokol, ktorý patrí geograficky a geologicky k Humenským vrchom.

Masív navonok pôsobí ako prevažne zalesnený ostrov so štyrmi hrbatými vrcholmi: Sokolej (Sokol), Červená skala, Tretia skala a Skalka. Vyrastá z roviny medzi Humenným, Jasenovom, Podskalkou, Ptičím a Chlmcom a týči sa do maximálnej výšky cca 420 - 440 m nad morom.

Pozývam vás dnes na potulku po jeho južnej polovici, na najlepšiu miestnu vyhliadku, Tretiu skalu... A k malej jaskyni Dúpna, pôvodne podmorskému útesu z jurského a spodnokriedového obdobia...

 

 

 

Masív sa rozprestiera v katastrálnych územiach obcí Humenné, Jasenov, Chlmec a Ptičie. V roku 1980 bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu (ŠPR) o rozlohe cca 541,50 hektárov. V roku 1995 bola na základe nového zákona NR SR číslo 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny povýšená na národnú prírodnú rezerváciu (NPR).

Dôvodom pre vyhlásenie tohto územia za chránené bola najmä pôvodnosť a druhová bohatosť jeho rastlinstva a živočíšstva. Na relatívne malej ploche sa tu vďaka vápnitému horninovému podkladu a rôznosti pôdnych a mikroklimatických podmienok vytvorila celá mozaika prírodných spoločenstiev, navzájom vyvážených s prostredím. Nachádzajú sa tu spoločenstvá zväzov vápnomilných bukových lesov, sucho-teplomilných submediteránnych dubových lesov a skalných stepí. Podľa A. Zlatníka sa tu nachádza 6 lesných typov skupín - dubové bučiny, bukové dúbravy a drieňové dúbravy. Vedúcou drevinou je dub plstnatý. Duby sú v rámci masívu veľmi rozšírené aj v jeho najvyššie položených miestach, často v trpasličej forme pripomínajúcej kríky alebo kosodrevinu.

Toľko k faktom, hoďme teraz pohľadom po mape:

Mapa masívu, NPR Humenský Sokol a okolia Jasenova a Podskalky

Mapa širšieho okolia, vrátane juhu Humenného,
chotárov obcí Jasenov, Ptičie a Chlmec a časti Humenských a Vihorlatských vrchov

Odporúčam začať túru na okraji Sídliska pod Sokolejom (známeho aj ako "Máj"). Po poľnej cestičke sa prejdeme popri severnom okraji masívu. Akonáhle dôjdeme po jeho severnovýchodný roh, prejdeme na miestnu lúku a držíme sa okraja lesa, idúc smerom na juh.

 

Rómska osada pri Podskalke.

 

Pohľad na Humenskú (444,7 m n. m., vpravo) a Martinovo (416,6 m n. m., vľavo). Obidve ležia na druhom konci údolia miestneho potoka Ptava, naproti Humenskému Sokolu. Územie vrchu Humenská je od roku 1980 NPR s rozlohou 70,4 ha. Predmet ochrany je podobný ako pri Sokole - geologická jedinečnosť územia, pestrá skladba spoločenstiev lesných drevín, vzácna flóra a fauna.

 

V úzkom terasovitom údolí medzi Humenskou a Martinovom sa nachádza väčšia záhradkárska osada.

 

Za masívom Humenskej sa nachádza dedina Ptičie. Teraz už ale zahneme do lesa po našej pravici a držíme sa jheo okraja, pokračujúc ďalej na juh po úpätí sokolského masívu, kým nedôjdeme približne do jeho polovice. Tu by sme mali naďabiť na poloopustenú rekreačnú oblasť Podskalka, pri ktorej začína aj náučný chodník po najzaujímavejších častiach rezervácie. Po zvyšok cesty sa naň budeme spoliehať, s výnimkou jednej malej odbočky hore na hrebeni.

 

 V nižších polohách a najmä na okrajoch lesa naďabíte na rôznorodú zmes pôvodných
a zavlečených stromov a rastlín. Tento fešák obrastený brečtanom pôsobí priam rozprávkovo.

 

Tento vyzerá, akoby sa už chystal ožiť...

Aj v takýchto nízkych polohách poľahky nájdete paprade.

Skalopád. Serpentíny stúpajúce do strmého svahu sa objavia už o niekoľko minút.

Cesta sa nám čoraz viac kľukatí a balvanov pribúda.

Už sme hore na točitých schodoch miestnych skál.
Mnohé pripomínajú pestré malé záhrádky. Mach, brečtan, plavúne. Fantázia. :-)

Aj keď sú všetky tunajšie balvany pomaly zvetrávajúce zlepence, neradil by som do tejto štrbiny strkať ruku. Nikdy neviete, či by si to v momente nerozmysleli... ;-))

Horné časti skaly sú ešte relatívne celistvé, ale dolnú už nahlodali tisícročia erózie...

Skalné ruže na chodníku.

Len sa nepotknúť na skalných schodíkoch...

Oddych na päť minút.

 

Les je tu pomerne veľký.

 

 ...no nájde sa tu viacero dier v poraste, ktoré ponúkajú drobné výhľady smerom na východ...

Po dosiahnutí hrebeňa sa chodník ocitá na určitej križovatke. Ak zoberiete vetvu stáčajúcu sa na sever (vpravo), dorazíte po chvíli na Červenú skalu, najvyšší vrchol masívu (447 m n. m.). Bohužiaľ, aj napriek výške neponúka tamojšia vyhliadka dokonale široké panorámy, vzhľadom na to, že je vrchol dosť clonený stromami. Ak chcete takmer 360° výhľady po celom okolí, treba skúsiť južnú odbočku (vľavo) a vydať sa na o čosi nižšiu Tretiu skalu (405 m n. m.). Nebudete musieť ísť príliš ďaleko, oba spomínané hlavné vrcholy pohoria sú od seba vzdialené len niekoľko stovák metrov.

Po 2-4 minútach chôdze od križovatky narazíme na severnú stenu skalnatého vrcholu Tretej skaly.

Prejdite tou úzkou puklinou v skalnej stene a pokračujte ešte pár metrov po chodníčku na druhej strane. Ak by ste potrebovali oporu, na pravej strane pukliny sú pripevnené menšie reťaze.

Tak, a sme tesne pod vrcholom brala.
Teraz sa už len vyškriabať po tomto strmšom svahu a sme hore.

Rastú tu nižšie stromy a najrôznejšie kríky. Nájdu sa medzi nimi aj takéto krásne šípky.

Hm, ísť touto polovicou svahu sa oplatí viac... ;-)

 

----

Archívny dodatok

Článok bol pôvodne uverejnený na SMEblogu (1. 3. 2009, 12:00). Práve ste dočítali mierne upravenú a doplnenú verziu tohto článku, archivovanú na tomto blogu.