K anglickému pojmu urban legend by sme mohli pristupovať z viacerých uhlov. Napríklad by sme zvolili cestu kalku a doslovne si ho vysvetlili ako "mestskú legendu". Alebo by sme ho mohli odbyť ako módny sociologický výraz, ktorý sa nás a nášho kultúrneho prostredia vonkoncom netýka. No spravme opak. Preložme si ho kontextovejšie, do podoby "moderná legenda". Ešte lepšie : "Moderná povera". Tak, sedí !
Povery, ktoré ľudstvo napriek dlhodobo a naivne proklamovanému chronologickému snobizmu mátajú a priťahujú rovnako, ako pred sto, päťsto, tisíc a viac rokmi. Ale aké sú to povery, aký je ich charakter, pýtate sa ? Taký, aký býval odjakživa : Príbehy, ktorými si vysvetľujeme neznámo. Príbehy, ktorými chceme niekoho strašiť, oklamať, vystreliť si z neho. Príbehy, ktorými si chceme pred inými pochvastať, pohladkať si tak vlastné ego alebo niekomu polichotiť. Príbehy vzrušujúce aj poplašné, strašidelné i humorné, uveriteľné aj uletené. A tak, ako mnohé "oddychové" moderné diela majú svoju mytológiu, inšpirujúcu sa mytológiami staršími, tak majú svoju mytológiu aj... mýty súčasné, báje človeka mestského a supermarketového, povery chladničky, televízora, návštevy lekára, domácich elektrických spotrebičov. Povery urbánno-priemyselných bubákov namiesto vodníkov, vlkodlakov a víl a audiotextových veštíc namiesto dobrých sudičiek či vediem.
Môžeme hovoriť celé hodiny o dnešných, ponovembrovo-slovenských i európskych poverách, no bohaté priehrštia nájdeme aj v exkurzoch do starších období našich moderných dejín. Pod modernými dejinami tu budeme mať na mysli celé 20. storočie a uplynulé prvé desaťročie toho terajšieho. Zamierme do čias inorežimových, iba štvrťstoročie a viac vzdialených, no na moderné povery nabitých. Áno, aj za zdanlivo hyper-racionalistického a (podľa vlastnej sebagratulujúcej propagandy) nad poverčivosťou víťaziaceho obdobia komunistického režimu. Žiadne povery a fámy agentúry JPP z čias socíku si nepamätáte ? Osviežim vám pamäť : Strašenie neposedných detí povestnou čiernou sanitkou, ktorá jazdí po sídliskách, odchytáva a trvale unáša práve najrôznejších nespratníkov. Naratív zaváňajúci na sto honov archetypálnosťou - až si priam predstavujete, ako rodičia niekedy v 18. storočí pri svetle sviečok rozprávali deťom o podobnom "čiernom kočiari", ktorý ich unesie, ak budú zlostiť. Ale ešte sme neskončili : Fáma o natieraní striech horčicou na Orave a Morave po Černobyľskej jadrovej havárii. Fáma o tom, že turistické vibramy je možné podomácky impregnovať pomocou nanesenia hrubej vrstvy Indulony na ich povrch. A každý dobre vie, že recyklovaná buničina, z ktorej je lysovaná duraplastová karoséria Trabantu, je častým lákadlom pre pasúci sa dobytok - odtiaľ množstvo navzájom podobných fám o kozách/ošípaných/osloch pomaly konzumujúcich autovrak Trabantu.
Ale nemusíme sa ponevierať len v časoch, kedy u nás svetlé zajtrajšky boli už dnes (či predvčerom ?). Vráťme sa napríklad do čias druhej svetovej vojny. Nemusíme opustiť ani povedomé, vtedy dočasne nejestvujúce územie Československa. V Protektoráte Čechy a Morava, ale i Slovenskom štáte sa nám v rámci pouličných tlačových agentúr šírili kadejaké noviny. Bola vojna, ťažké časy, nehumánností a podivností dostatok na každom kroku, a tak nezaškodili ani nejaké povesti priemyselného veku. Jednou z takých novodobých povestí boli prípady tzv. "Pražského peráka" - záhadného muža (či bytosti), ktorý mal podľa ústnej tradície prepadávať nacistických okupantov alebo sabotovať protektorátnu infraštruktúru. Tento ľudový superman mal na nohách nasadené pružiny, ktoré mu umožňovali obratne a rýchlo odskákať z dohľadu všetkých potenciálnych prenasledovateľov. Ľudia sa ho síce báli, lebo podľa rôznych opisov údajne nosil masku so svietiacimi očami, ale pre jeho útočenie na sluhov Protektorátu sa z neho stal taký neoficiálny český superhrdina. A to až do takej miery, že po skončení vojny vyšlo niekoľko prozaických diel a krátkych kreslených seriálov opisujúcich jeho dobrodružstvá. "Fíha, český Batman," poviete si. Perák sa však svojím charakterom náramne podobá na fenomén tzv. "Pružinopätého Jacka" - údajného mužíka, ktorý podobným spôsobom strašil útlocitných Londýnčanov okolo polovice 19. storočia. Povesť sa rýchlo rozšírila aj na anglický vidiek a príbehy o Jackovi boli živé ešte celé desaťročia. Bol natoľko populárny, že vo viktoriánskej ére sa stal hlavnou hviezdou nejedného čísla vtedajších ilustrovaných šestákových románov (tzv. "penny dreadfuls").
Vidíte tie paralely ? Iste, môžeme to nazvať ukážkovou zhodou okolností. No ak uplatníme Ockamovu britvu - onen postrach všetkých urban legends a hoaxov - vyjde nám ako najpravdepodobnejšia odpoveď to, že legendu o Perákovi začal ako prvý šíriť niekto, kto vágne počul o pôvodnom anglickom naratíve. Len ho presadil do českých reálií Stovežatej a zakotvil ho v polohe viac-menej hrdinskej, odbojovej, pretože mal plné zuby nacistických okupantov.
Prečo ten historický exkurz ? Potreboval som poukázať na určitú kontinuitu. Moderné povery sú pokračovaním alebo obmenou historicky starších sesterníc, ale nevynorili sa u nás len tak z ničoho nič "po Novembri". Boli len prirodzeným pokračovaním svojích starších sestier. A sú tu doteraz, často len v mierne pozmenenej podobe, aby lepšie zapadli do súčasného statusu quo. Badateľné je to vo väčšine príkladov, ktoré som doteraz spomenul. Čierny kočiar unášajúci deti sa zmenil na čiernu sanitku, Spring-heeled Jack sa po niekoľkých kozmetických úpravách stal Perákom, atď.
Moderné legendy sú v určitom zmysle podobné vtipom a ľudovým porekadlám : Sú flexibilné, nemajú žiadnu rigidnú, "kodifikovanú" podobu, v priebehu rokov sa vyvíjajú a často aktualizujú, resp. "presádzajú" z menej povedomého kontextu do povedomejšieho. Presne v súlade so starým vzorcom satirizujúcim zrod klebiet - "Jano zbil Fera + bolo pri tom 5 ľudí = Jano zabil 5 ľudí" - si fámy a moderné legendy bodro ohýbajú nielen faktickosť udalostí, ale i obsah jednotlivých naratívov, v ktorých sa dané udalosti odohrávajú.
Moderné legendy sú v určitom zmysle podobné vtipom a ľudovým porekadlám : Sú flexibilné, nemajú žiadnu rigidnú, "kodifikovanú" podobu, v priebehu rokov sa vyvíjajú a často aktualizujú, resp. "presádzajú" z menej povedomého kontextu do povedomejšieho. Presne v súlade so starým vzorcom satirizujúcim zrod klebiet - "Jano zbil Fera + bolo pri tom 5 ľudí = Jano zabil 5 ľudí" - si fámy a moderné legendy bodro ohýbajú nielen faktickosť udalostí, ale i obsah jednotlivých naratívov, v ktorých sa dané udalosti odohrávajú.
Keď som bol mladší, strašila ma jedna z mojich tiet (dobre známa svojou náchylnosťou veriť fámam a hoaxom) varovaniami, že nesmiem pri jedení banánov omylom zahryznúť do šupky. Kdesi sa dočítala, že na banánových plantážach v tropických krajinách sa vyskytujú smrteľne jedovaté hady, ktoré... (otrávený povzdych) ..."rutinne vyliezajú na banánovníky a hryzú do šupiek dozrievajúcich banánov". Poučenie : Pozor na banány, milé deti ! Tie zákerné koralovce dopredu zorganizovali perfektne premyslený šupkový atentát na vaše maličkosti ! Nie, neplačte, detičky, banány môžete naďalej pokojne jesť. Nechceme vám vôbec spôsobovať psychologickú traumu, prisaháme ! Prisahať šíritelia takýchto fám môžu, ale mám dojem, že nejako pričasto zabúdajú, čo môžu spôsobiť šírením strachu, paranoje a dezinoformácií medzi svojími blížnymi. Najmä, ak ide o rovnako naivných alebo rovnako zle informovaných blížnych.
"Šupkárske" hady sú však dnes už pasé. Do módy prišli jedovaté pavúky, nenásytné termity či obrie mravce faraónske skrývajúce sa v kvetináčoch exotických okrasných rastlín. Ako to pri vzniku hoaxov a urban legends chodí, "v každém šprochu pravdy trochu". V tomto konkrétnom príklade sa pôvodcovia legendy veľmi očividne inšpirovali reálnymi prípadmi, keď sa v debnách obsahujúcich exotické plodiny alebo semená dostali do niektorých krajín tropické invázne druhy, z toho niektoré potenciálne nebezpečné. Na HOAX.cz existujú dva rôzne verzie urban legend o jedovatých pavúkoch obývajúcich hlinu v kvetináčoch izbových paliem. Svedčia o dlhovekosti celej fámy. Česká verzia pochádza ešte z roku 2002 :
"Vážení přátelé,
včera jsem slyšel historku, s kterou bych vás rád seznámil.
Jedna známá si v jednom nejmenovaném obchodě ( OBI ) koupila velikou palmu. Celá rodina z ní měla radost a palmu umístili do obývacího pokoje.
Leč každý večer když se celá rodina koukala na televizi, slyšeli všichni jakési pískání. Pátrali pátrali a zjistili, že jediné, co se v bytě změnilo, je právě nová palma.
Zavolali tedy do obchodou, jestli jako je to normální a nebo jestli palmě něco nechybí. Hned do telefonu jim řekli, ať okamžitě opustí byt a ať se do něj už nevrací. Po příjezdu specialistů z obchodu se zjistilo, že v palmě bylo hnízdo smrtelně jedovatých pavouků, kteří právě ve večerních hodinách vydávají jakési pískání. Veselé že?
Vzhledem k tomu, že jejich reakce do telefonu byla pohotová a ihned věděli o co jde,znamená to, že to není první případ. Proto dávejte velmi dobrý pozor, budete-li kupovat nějakou takovou exotickou rostlinu.
Byt jim sice řádně vystříkali a prohlédli, ale mezi námi, já osobně bych se v tom bytě už asi nejlépe necítil.
Takže hodně zdaru při nakupování palem!"
Slovenská verzia si žije už svojím vlastným životom. O celých 8 rokov neskôr, v roku 2010 :
"Práve mi kolegyňa hovorila zážitok. Musím to podať ďalej.
Kúpila si v IKEA orchideu, doma ju poliala zvrchu a orchidea začala pískať (vydávať čudný zvuk). Keď sa to stalo aj po ďalšom poliatí zavolala do IKEA a tam jej povedali, že má všetko zatvoriť (okná, dvere) vyjsť z bytu a čakať na nich.... o pár minút sa dohrnulo komando v skafandroch a zobrali kvetináč do špeciálneho boxu. Až potom jej vysvetlili, že keď orchidea píska, tak v koreňoch má hniezdo tarantula !!!!
Vraj to nie je prvý prípad. Ja by som asi nevolala do predajne, ale začala sa kutrať v kvetináči....
Veru, nie je to prvýkrát, keď som si v e-mailovej schránke našiel napriek filtrovaniu spam, ktorý v rámci prvých pár viet obsahoval slovné spojenie "musieť podať ďalej". Podprahové metódy psychického nátlaku - dokážu byť tak nežne vtieravé... Všimnite si kozmetické zmeny v naratíve slovenskej verzie, napr. zmenu palmy na orchideu a aj určitú eskaláciu dramatickosti celého "príbehu zo života". Ou, a samozrejme aj pomedzi póry hliny pískajúcu tarantulu. Kto by bol povedal, že pavúky jej veľkosti a druhu sami seba dobrovoľne zahrabávajú a že sú tak hudobne nadané ? Možno dotyčnej svedkyni len hvízdala Don't Worry Be Happy od Bobbyho McFerrina, v snahe upokojiť ju. Žiaľ, zjavne jej to ktovieako nevyšlo. Asi aj preto, že nikdy nejestvovala a celá udalosť je ďalšou do zbierky moderných povier s obzvlášť tuhým korienkom...
Ďalším populárnym fenoménom posledných rokov je niečo, čo ja osobne nazývam "éčkový stihomam". Proponenti správnej výživy majú pravdu v tom, že by si spotrebitelia mali viac všímať obsah potravinárskych produktov, ktoré kupujú. Najčastejšie narážajú na podiel emulgátorov v celkovom obsahu, obzvlášť ak ide o potenciálne zdraviu škodlivé, rizikové typy emulgátorov. Emulgátorov alias "éčiek". A práve tu, viac ako pri ktorejkoľvek inej fáme, sa pravdivá kritika a vymyslené polopravdy tak často stretajú. Pri menej šťastných stretoch dávajú za vznik dobre mieneným straškampaniam o vražedných éčkach vo všetkom, čo nie je destilovaná voda. Niektorí experti-samouci to s honom na čar... pardón, éčka... skutočne "trošku" preháňajú. Za všetky príklady spomeniem iba moje opakované kontakty s tvrdením, že "kyselina citrónová obsahuje éčka, neopovážte sa preto jesť nič obsahujúce kyselinu citrónovú - okrem éčiek je navyše kyselinou na úrovni fosforovej a pri dlhodobom užívaní vám rozleptá tráviacu sústavu". Radosť preveliká, odteraz sa už budem len zdravo stravovať ! Veru tak ! Nebudem holdovať onému zdraviu škodlivému citrusovému ovociu, či iným imperialistickým chrobákom-mandelinkám éčkarského sprisahania... Samozrejme, všetko pekne so sarkazmom, ako v uplynulých troch vetách.
Je nanajvýš fascinujúce, akému závratnému množstvu hoaxov sú ľudia schopní naletieť aj v roku 2011. Hlavne v predsviatočnom čase, keď sú ľahkými obeťami rôznych "dobrých rád a varovaní" šírených nielen klebetnými susedami a precitlivenými známymi, ale aj webstránkami pochybnejšej kvality či dokonca niektorými lifestylovými časopismi. A práve v tomto predvianočnom čase chcem na vás všetkých zaapelovať : Nekazte si dopredu sviatky behaním na poslednú chvíľu za "zaručenými" 90 % výpredajmi (ktoré aj tak skutočne prídu až po skončení Vianoc). Nekazte si ich dopredu lámaním si hlavy nad tým, či váš čerstvo kúpený kapor obsahuje éčka alebo či máte vyhodiť všetky banány a mandarínky pretože "určite obsahujú hadí jed a vražednú kyselinu citrónovú". Nekazte si ich prezeraním paliem v kvetináčoch či ihličia živých vianočných stromčekov - pravdepodobnosť, že sa vám v nich usadila čierna vdova alebo lykožrút je menšia než pravdepodobnosť, že sa vaše auto do rána naučí stepovať. Nekazte si ich dopredu odpovedaním na nezmyselné, sentimentálno-vydieračské reťazové listy, ktoré nájdete v spame. Nekazte si ich márnením času nad vecami s podozrivou fakticitou, ale skúste sa radšej venovať vašej rodine a blízkym, najmä ak sú vianočné sviatky jediným obdobím roka, počas ktorého máte možnosť stretnúť sa s nimi. Sviatky aj váš život sú prikrátke na to, aby ste si ich kazili pobožným rešpektovaním trápnych fám, ktoré vás oberajú nielen o čas, ale aj o zdravý úsudok a sebaúctu.
Prajem všetkým príjemné bezhoaxové sviatky a na urban legends čo najchudobnejší nový rok.
Prajem všetkým príjemné bezhoaxové sviatky a na urban legends čo najchudobnejší nový rok.
ODPORÚČANÉ ČÍTANIE :
http://www.hoax.cz/ - česká a slovenská databáza najrôznejších hoaxov a urban legends
snopes.com - veteráni v odhaľovaní internetových hoaxov, e-mailového spamu a najrôznejších pochybných fám
Janeček P.: Černá sanitka a jiné příběhy : Současné pověsti a fámy v České republice. Praha: Plot, 2006, 367 s., ISBN 8086523748 - oficiálna stránka tejto série antológií o českých urban legends a hoaxoch
http://www.hoax.cz/ - česká a slovenská databáza najrôznejších hoaxov a urban legends
snopes.com - veteráni v odhaľovaní internetových hoaxov, e-mailového spamu a najrôznejších pochybných fám
Janeček P.: Černá sanitka a jiné příběhy : Současné pověsti a fámy v České republice. Praha: Plot, 2006, 367 s., ISBN 8086523748 - oficiálna stránka tejto série antológií o českých urban legends a hoaxoch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára