Všimol som si, že napriek reptaniu niektorých povrchnejších recenzentov väčšina ľudí pred dvomi rokmi hlbšie témy a náznaky prvého filmu bez problémov pochopila, a to aj úplní nečitatelia. Podľa mňa to všetko závisí od ochoty čítať a sledovať pozorne. Duna je prevažne komorná séria, o postavách, dialógoch, o etike aj jej nedostatku v spoločnosti, o problémoch ľudstva, o nadčasových témach. Žiadne pokračovanie už nebude akčnejšie, než toto.
Myslím si, že oba filmy svoje témy nielenže naznačujú, ale vyjadrujú veľmi jasne. Tento druhý neraz až polopatisticky. Slovami komédie Monty Pythonovcov Life of Brian: "On veru nie je žiaden spasiteľ, on je náramne nezbedné chlapčisko !" (Vhodné aj ako tagline tohto duňáckeho pokračovania. ;) )
Skrátil by som akurát čiernobielu scénu v istej aréne (príbehu to takmer nič nepridáva, zbytočne sa to vlečie) a radšej vrátil do deja krátke scény s Thufirom. V tých bol dobrý materiál aj ohľadom charakerizácie Paula. Inak však veľmi solídna adaptácia druhej polovice knihy.
Oceňujem, že to, o čom Chani v predlohe pochybuje prevažne v súkromí a necháva si len pre seba, tu vo filme hovorí otvorene, hoci za to platí istú osobnú daň. V istom zmysle sa od určitého bodu stáva skutočnou protagonistkou príbehu, kým sa zdanliví, typickejší "hrdinovia" uberajú čoraz cynickejšími chodníčkami. Chanina záverečná scéna vo filme mi evokovala ešte aj ten starý hviezdoslavovský "sirý hlahol volajúceho na púšti".
Tak ako v predlohe, Paul sa pre (asi) väčšinu Fremenov stal Lawrencom z Arábie a potom promptne ich vesmírnym reinkarnovanym 'Mohamedom' Aj to len vďaka fejkovému folklóru, ktorý bol dávnejšie implantovaný medzi poverčivejších Fremenov, a nemá nič s ich vlastnou, pôvodnou vierou (moslimo-buddhosticko-animistického razenia). Ak to chceme aplikovať na reálny svet, je to kontrast medzi ideou viery sprevádzanej svedomím a slepou vierou sprevádzanou nacionalistickým a pokryteckým únosom viery ako témy.
Paul teraz zo strachu a pochybností podľahol pokušeniu a objavil v sebe pýchu. Tvári sa dôležito, zahodil dobre vychovaného šľachtického synka z vodnatej planéty, ale stále si neuvedomuje, že jeho psychedelické vízie nie sú o nič presnejšie. Akurát sa im rozšíril ich záber do minulosti a naprieč vesmírom, ale nič viac. Vodia ho za nos a čoraz viac ženú do väčších tragédií.
Séria o Dune bola vždy o dosledkoch činov a o rizikách cynickej skratky. Pokračovanie je (a bude) celé o dôsledkoch rozhodnutí Paula a jeho nasledovníkov.
Lawrence z Arábie sa sklamal vo svojich spolubojovníkoch a protežantoch, pochopil, že vybojoval Pyrrhovo víťazstvo a vrátil sa domov. Paul z Arrakis(u) to ešte len zažije (zatiaľ si myslí, že to nejako ukočíruje, ale nie je to možné) a na rozdiel od Lawrenca už nebude mať domov, do ktorého by sa vrátil.
Berme do úvahy, že Paul je v predlohe aj filme ledva dospelé chlapčisko, ktorý zrazu získa nesmiernu politickú moc. Aj ten najmorálnejší stredoškolák nemá na to, aby pokojne viedol vesmírne impérium obývané miliardami ľudí. Obzvlášť, ak ho jeho nasledovníci považujú len za barličku na dosiahnutie vlastnych mocenských cieľov.
Nadčasové témy v deji oboch filmových Dún (a ich predlohe a jej pokračovaniach) môžete brať aj ako varovanie proti dezinformáciám a citovému manipulovaniu/spracovaniu ľudí, aby si zo strachu alebo falošných nádeji v sebe vypestovali nemysliaci fanatizmus. A následné dôsledky ich správania, ktoré sa vypomstia aj im.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára