Kuša s orechovým zámkom

 Experimentovanie s výrobou celo-drevenej kuše s orechovým zámkom.

Na tejto reprodukcii som pracoval priebežne a s prestávkami. Spočiatku v novembri a decembri, od Vianoc až do marca som mal veget, potom znovu nadviazal na majstrovanie túto jar. Nemal som dôvod na zbytočný zhon, táto si navyše vyžaduje o niečo viac trpezlivosti a presnosti, než prvé dve kuše, ktoré som zhotovil. Táto reprodukcia, s orechovým zámkom, pozostávajúcim z rotujúceho orecha, páky-spúšte s "brzdným" zobákom a dvoch osí (pre orech a pre páku) je v podstate tradičnou formou európskej kuše, tak ako ju pozná väčšina ľudí.

Pri tejto reprodukcii som ako experiment trval na tom, že ju opäť skúsim zhotoviť celú z dreva. A to napriek tomu, že kuše s takýmto mechanizmom mali prakticky vždy oceľovú páku/spúšť a orech vyrobený buď z parožia alebo (najmä v neskorších storočiach) z ocele. Pri mojej kuši sú orech aj páka vyrobené z rovnakého druhu tvrdého dreva (doslova z rovnakej dosky). Je odolné, ale vôbec nedrobí a neštiepi, a preto má podobnú konzistenciu ako spomínané tvrdšie materiály. Zároveň sa dalo bezproblémovo opracovať obyčajnými ručnými nástrojmi. Aj keď nemám poruke ani hrubší kus parohu, ani na mieru vyrobené oceľové dielce, chcel som touto reprodukciou dokázať, že kuše tohto typu sa dajú vyrobiť aj bez metalurgie.

Nie je to síce ideálne riešenie, ale celé kutilské cvičenie splnilo cieľ. Podarilo sa mi dokázať, že tento typ kuše dokáže fungovať aj v celodrevenom prevedení. Na tomto podomácky robenom exemplári som testoval luky z mojich prvých dvoch kuší, ale to bolo len dočasne, na overenie funkčnosti spúšte. Plánujem pre ňu zhotoviť poriadny kratší luk, s najväčšou pravdepodobnosťou latkového typu. (V krajnom prípade, keby to nevychádzalo s materiálom a časovo, zoženiem si z druhej ruky nejaký starší ale schopný lúčik a skúsim to s ním.)

Krátke dokumentárne videá o dvoch hlavných variáciách tohto mechanizmu u európskych kuší:
- Tradičný variant (jednooskový, resp. dvojoskový). Typický pre väčšinu európskych kuší od neskorej antiky až do ich zenitu v 17.-19. storočí.
- Mierne zložitejší variant (dvojoskový, resp. trojoskový). Začal sa objavovať najmä u loveckých kuší na konci stredoveku a v renesancii.

Kuše s orechovým zámkom sú najčastejšie zachovalými kušami európskej histórie. Ak ich uvidíte zavesené kdesi v hradnom múzeu, alebo štylizovane zobrazené na erboch a pod., prakticky vždy ide o tento konkrétny typ kuše. Hlavná devíza mechanizmu na princípe rotujúceho orecha je tá, že na rozdiel od kuší používajúcich "prah" na držanie napnutej tetivy, nepotrebuje najprv zvisle dvihnúť tetivu z prahu, a až potom ju vymrštiť vodorovne smerom vpred. Namiesto toho orech drží tetivu zarovno s hornou stranou kuše (vrátane žliabku pre šípku) a keď spúšť uvoľní tetivu, tetiva putuje rovno vpred, pekne vodorovne.

Princíp orechového zámku je síce o trošku zložitejší ako pri predchádzajúcich dvoch "prahových" kušiach, no je to stále relatívne jednoduchý mechanizmus. Aj z tohto dôvodu ostal zjavne najpopulárnejším typom kušového zámku v európskom priestore, po dobu jeden a pol tisícročia (t.j. takmer trojnásobok doby, odkedy máme zbrane na báze pušného prachu), a to tak u civilných kuší, ako aj vojenských kuší. Drvivá väčšina neskoroantických, stredovekých a novovekých kuší z Európy používala práve tento mechanizmus.

Kuša využíva na zachytenie tetivy orech. Ten má okrem vykrojenej hornej štvrtiny pre držanie tetivy (buď jednoliatej, t.j. "jeden zub", alebo delenej, t.j. "dvojzubej") v svojej zadnej spodnej časti aj zárez. Do tohto zárezu zapadá čo najpresnejšie na mieru tvarovaný "zobák" na prednom konci páky. Páka slúži ako spúšť. Kým je zobák zasunutý do zárezu v orechu, páka drží orech zaistený podobne, ako ručná brzda na voze alebo koči drží koleso v zaistenej polohe. Akonáhle je zadný koniec páky zdvihnutý dohora, k strelcovi, zobák páky klesne smerom dole a tým pádom orech už vzadu nič neistí. Keďže orech aj páka sú v kuši zavesené na oskách, tetiva potiahne orech dopredu, orech sa zatočí ako koliesko na oske, a tetiva poletí vpred a vystrelí šípku.

Ako som už vyššie spomínal, nie je tu potrebné žiadne prvotné vertikálne dvíhanie, tetiva ide celý čas len vodorovne, pekne "po rovinke". Podobne ako kolíčkový typ zámku (ktorý som použil pre moju druhú kušu), aj orechový typ kušového zámku je pohodlný na mierenie a ovládanie.

----

Jednotlivé časti typickej kuše s orechovým zámkom z cca 14.-16. storočia:

1 - strmeň
2 - vinutie
3 - lučište (telo luku)
4 - kostené obloženie sochy
5 - tetiva luku
6 - socha (telo kuše, vrátane pažby)
7 - orech
8 - bočné obloženie sochy
9 - spúšťadlo / páka / spúšť
10 - čapy na uchytenie napínača (iba u kuší, ktoré vyžadovali napínacie nástroje, namiesto ručného napínania)

Autor kresby: A. Vallašek

Zdroj obrázku:
Vallašek, A.; Slivka, M.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1991, 272 s., ISBN 9788085174427

Približná rekonštrukcia kuše s orechovým zámkom z neskorej antiky, konkrétne rímskej arcuballisty (t.j. "lukového vrhača"). Toto je v podstate najstarší typ európskej kuše s "orechovým" mechanizmom. Pravdepodobnú inšpiráciu Rimania nabrali až v Číne, vzhľadom na veľkú podobnosť (ale nie zhodnosť) orechového mechanizmu s mechanizmom typických jednoranových čínskych kuší. Luk je útlejší, ale zložený (vzhľadom na rímsku obľubu v zložených lukoch).

Ukážka tejto rekonštrukcie v akcii.

Zdroj fotografie:
http://myarmoury.com/talk/viewtopic.34601.html
https://todsworkshop.com/.../products/late-roman-arcubalista

Článok o rímskych kušiach (+ ďalšia rekonštrukcia):
https://www.licorneargent.be/.../recons.../arbalete-romaine/

Približná rekonštrukcia kuše s orechovým zámkom z neskorej antiky a raného stredoveku, v tomto prípade nerímska, "barbarská". Táto je konkrétne pokus o rekonštrukciu piktských kuší z dnešnej severnej Británie. Existujú určité archeologické nálezy a zmienky o používaní kuší medzi Piktami, pravdepodobne kópie tých rímskych. Luk je oveľa podomáckejšie zhotovený, obyčajný vetvový. Asi jeden z najväčších lukov na tomto inak útlom type kuše.

Ukážka tejto rekonštrukcie v akcii.

Zdroj fotografie:
http://myarmoury.com/talk/viewtopic.36801.html

Rekonštrukcia kuše s orechovým zámkom z 12. storočia. Po roku 1000 sa používanie kuší v Európe začalo opäť vzmáhať a naberať na intenzite. Chvíľku trvalo, kým sa k rohovinovým orechom a oceľovým pákovým spúšťam pridali nové nápady, obzvlášť strmeň. Táto konkrétna reprodukcia má opäť vetvový luk (hoci sa už objavovali aj latkové a časom zase spopulárneli aj zložené luky).

Ukážka tejto rekonštrukcie v akcii.

Zdroj fotografie:
https://todsworkshop.com/.../products/12th-13thc-crossbow

Rekonštrukcia kuše s orechovým zámkom zo 14. storočia. Túto tu pridávam na ukážku len preto, lebo má strmeň podobného tvaru ako ten, ktorý plánujem pre moju reprodukciu (akurát tenší). Všimnite si tiež, že tento exemplár používa nahusto nanesený povraz ako os pre orech, namiesto kovového alebo dreveného kolíčka.

Ukážka tejto rekonštrukcie v akcii.

Zdroj fotografie:
https://todsworkshop.com/.../products/14thc-muntion-crossbow

Je potrebné začať kľúčovou súčiastkou. Orechom.

Takže si nakreslíme krúžidlom kruh vhodnej veľkosti, a potom zaznačíme jednotlivé úseky orecha.

Asi vás neprekvapím, keď vám poviem, že otvor pre osku orecha musí byť presne v jeho strede. Toto netreba zanedbať.

Niekedy nemáte na výrobu sochy ideálnu kladu, treba to občas skúsiť s tým, čo je poruke. Kým nejde o materiál na latkové lučište, je to aj tak v pohode.

Približné značenie miest pre maximálne napnutie luku a pre komôrku s rotujúcim orechom.

Možno si spomínate, že pri prvých dvoch kušiach som jednoducho vyrezal lôžko v prednej časti sochy. Vznikli dva drevené pery, medzi ktoré sa nasadzoval luk.

Tentokrát na to idem o niečo zložitejšie, vyvŕtam a rozšírim otvor pre luk, potom ešte za ním otvor pre vinutie. Toto je aj bežnejší postup na väčšine historicky dochovaných kuší. Máte aspoň istotu, že vám luk nevyskočí z kuše, ak by vinutie bolo prislabé a povolilo. Väčšina exemplárov s orechovým zámkom má takéto riešenie pripevnenia luku, takže aj to zohralo úlohu.

Otvor pre luk potrebuje dbať na to, že nesmie narušiť hornú a dolnú stranu sochy, aby sa jej predná časť zbytočne neodlomila.

Preto musí byť výška otvoru kompromisom medzi rovnomernou hrúbkou sochy a dostatočne veľkým otvorom pre luk.

Jediný modernejší nástroj, ktorý použijem, je elektrická vŕtačka. Mohol by som sa babrať s nebožiecom, ale chvíľu by to trvalo.

Otvor na orechu a oba predné otvory na soche sú vyvŕtané.

Otvor celkom vpredu na soche, otvor pre luk, bude ešte samozrejme treba zväčšiť. Otvor za ním je len na vinutie, tam akurát len obrúsim vonkajšie hrany.

Ďalej pozorne vyvŕtame otvor v strede orecha.

Vyzerá to tak, že sa to celkom podarilo.

Týmto končí prvá fáza prác. Otvor pre luk rozšírime pomocou pevného rezbárskeho nožíka a dlátka.

Vyrezať orech nebol až taký ťažký oriešok. ;-)

Zárez, do ktorého bude zapadať predný zobák páky.

Tvrdé drevo síce nie je najideálnejší materiál, ale keď človek nemá ani dostatočne hrubý kus parohu (a už vôbec nie oceľový orech), musí stačiť aj drevený orech. Socha kuše je navyše užšia, takže musím vyrobiť užší orech, než je obvyklé.

Horné plochy dotýkajúce sa tetivy plánujem ešte obiť hladším tenkým materiálom, aby sa pod tlakom drevo príliš neopotrebovalo.

Veď my s ním ešte zatočíme... ;-)

Teraz je potrebné veľmi opatrne a precízne vydlabať komôrku pre rotujúci orech.

Prvýkrát vložený do budúceho lôžka.

Osku ešte schválne nepripravujem, chcem mať istotu, že sa podarí aj zvyšok vnútornej komory.

Hádam nejako podobne (hoci o pár milimerov vyššie) bude orech ležať v kuši, keď ju dokončíme a spojazdníme.

Čo mám asi ďalej na pláne ? Uhádnete ?

Orech už máme v podstate hotový... Takže načneme prácu na páke. ;-)

Nebude to síce elegantná oceľová páka, ale pokúsime sa jej dať funkčne aj esteticky prijateľný tvar. :-)

Páka vyrezaná v hrubej forme.

Pochopiteľne, neostane takáto neotesaná. Tak ako orech, aj ju potrebujeme ďalej vytvarovať a vyhladiť. Najmä v oblasti zobáku, ale aj vzadu na "pätke".

Zatiaľ do seba ešte nezapadajú, ale s troškou usilovnej práce z nich onedlho vznikne funkčný kušový zámok.

Páka ďalej vytvarovaná. Všimnite si podstatne užší a elegantnejší zobáčik, tvarovaný, aby presne zapadal do zárezu orecha, a otvor vyvŕtaný pre páku.

Chvíľu to trvalo, ale blížime sa k hotovému mechanizmu. :-)

Predbežný test, ako bude vyzerať socha kuše, keď v nej bude v správnej polohe nasadená páka aj orech.

Najvyšší čas začať pracovať na oskách pre orech a páku.

A vŕtame zas. :-)

Navŕtame jeden otvor na jednej aj druhej strane komôrky pre orech. Presne na miestach, ktoré sme si vyznačili ešte na začiatku výrobného procesu.

Prekontrolujeme, či sa všetky tri otvory - dve otvory v kuši a jeden v strede orechu - navzájom kryjú.

Zdá sa, že tam máme pekný "tunel" z jedného konca na druhý. :-)

Vložíme prvý z dvoch drevených kolíčkov, ktorý bude slúžiť ako oska pre orech.

Ak by drevený kolíček slúžiaci ako os mal ešte nejaké nerovnosti, môžeme ho trošku poohobľovať a vyhladiť.

V tomto bode môžeme už vygumovať dávnejšie nakreslený orientačný obrys komôrky pre orech. Daný obrys už nebudeme potrebovať.

Osou pre orech to ešte samozrejme nekončí...

Musíme ešte pripraviť aj otvory pre os páky.

Je veľmi dôležité, aby sme miesta pre otvory zakreslili tak, aby sa presne kryli s otvorom v páke na tých miestach, kde páka dobre drží orech, a zároveň sa dá posunúť smerom nadol. Ak nebude mať páka dobrý kontakt s orechom, alebo nebude môcť plynule klesnúť pri spustení, nebude to funkčná spúšť. Platí tu jednoznačne: Dvakrát meraj a raz rež !

Otvory máme pripravené...

Trošku naúzko, lebo klada použitá pre sochu mohla byť ešte o nejaký ten pol centimetra vyššia, ale vystačíme si aj s týmto.

Skontrolujeme, či sa otvor v páke a otvory v soche kryjú.

Vyzerá to tak, že môžeme zasunúť druhý drevený kolíček.

A vyskúšame páku, či sa dobre pohybuje. Nadoraz, jedným aj druhým smerom.

Vyzerá to tak, že obe osky fungujú. Orech sa točí na vrchnej oske, páka posúva hore a dole (resp. dopredu a dozadu) na dolnej oske.

Keďže chceme mať istotu, že spúšť nestlačíme niekedy nedopatrením, rozhodol som sa pridať na túto kušu jednoduchú poistku.

Poistku otočného typu. Nemusí úplne zakrývať zobák na prednom konci páky, stačí jeho prednú polovicu, aby sa nepohyboval smerom dole.

Poistku z malej doštičky sme otočili. Páku teraz nejde zatiahnuť ani náhodou, spúšť sa teda nespustí a kuša zbytočne nevystrelí, ak je už napnutá.

Teraz môžete kušu otočiť ktorýmkoľvek smerom, hoci aj dole hlavou, a páka nebude pod vplyvom gravitácie v pokušení vyklznúť zo žliabku v nevhodnú chvíľu..

Sochu a mechanizmus máme hotové. Poteší, že páka a orech na seba dobre nadväzujú a orech nepovolí, kým je páka v sklonenej vodorovnej polohe. Spúšť teda funguje, ako má.

Problém je v tom, že na kušu tejto veľkosti momentálne nemám poruke adekvátny luk. Je dosť možné, že pre ňu neskôr skúsim vyrobiť latkový luk. Ten sa aj hodí viac, než vetvový (ako pri prvých dvoch kušiach). Okrem toho pripravujem aj jednoduchý strmeň dopredu a nejaký drevený nástavec na predĺženie pažby. Je to fajn malá kuša, ale ak by bola pažba ešte o trošku dlhšia, pohodlnejšie by sa s ňou mierilo.

Tak som si minule povedal, že si ešte vyrobím prídavnú pažbičku k mojej tretej kuši (mala akúsi prikrátku pažbu a ťažšie sa s ňou mierilo).

Spodná strana.

Drevená pažbička z profilu.

Horná strana.

Odrežeme si z dreveného prúta, ktorý mi ostal, dlhší kolíček.

Jednu polovicu trochu ohobľujeme obojručným stolárskym nožom, aby mal zužujúci sa, no stále rovnomerný tvar.

Freudovské poznámky si nechajte na inokedy...

Do predného konca pažbičky, ktorým sa bude zasúvať do zadného konca kuše, pomaly vyvrtáme otvor pre zapustenie kolíčka.

Ja osobne som vŕtal do hĺbky troch centimetrov. Otvor má asi centimetrový priemer.

To je zámerne o niekoľko milimetrov menej, než bude mať otvor v kuši. Práve preto, lebo z tejto strany bude musieť byť kolík zapustený veľmi napevno.

Do užšieho, ohobľovaného konca kolíka nabijeme ešte tento menší klinček...

....a nožnicami na kov a drôt mu odštikneme hlavičku. Som ja ale kat...

Potom nalejeme na dno otvoru v pažbičke dostatok kvalitného lepidla na drevo.

A náš drevený kolíček pomaly a čo najpevnejšie zatlčieme do otvoru, klincom rovno dole. Klinec, lep, aj užší otvor zaručia, že kolíček len tak nevypadne.

Keď kolíček zatlčieme až na doraz, poutierame prebytočné lepidlo na drevo, ktoré sa ešte mohlo dostať na povrch. Pažbičku sme týmto dokončili.

No budeme ešte musieť prispôsobiť doterajšiu, prikrátku pažbu mojej skromnej kuše...

Nerád vŕtam do takej peknej drevenej klady, ale teraz je to nevyhnutné. Použijem širší, približne dvanásť-milimetrový vrták.

Do zadnej steny kuše navrtáme aspoň tri a pol centimetrový až štvorcentimetrový otvor, pekne zvislo.

Diagonály nakreslené ceruzkou pre nájdenie stredu zmažeme gumou.

Čím je otvor hlbší a čím ľahšie sa doňho zasúva funkčný koniec kolíčka, tým je pažbička stabilnejšia po zasunutí do kuše.

Prestaňte sa chichúňať, áno, áno, je to freudovské...

Prvé pokusy s navlečením pažbičky do kuše...

Fungovať funguje dobre, takže popripájame naspäť súčiastky spúšte a kušu opäť vyskúšame s pažbičkou...

Hoci som na výrobu pažby použil menšiu kladu dreva, ktorá mi ešte ostala ako prebytok z výroby prvej kuše, myslím si, že sa to celé celkom vydarilo.

Ten klinček pre extra stabilitu kolíčka je zatiaľ jedinou kovovou súčiastkou tejto kuše. :-) Pažbičku ešte plánujem v blízkej budúcnosti trochu opracovať a vyhladiť, podobne ako sochu kuše. Len pre parádu.

Nástroje použité pri výrobe kuše.

- Meracie pásmo, kancelárska alebo stolárska ceruzka (dvakrát meraj a raz rež, bez zveličovania)
- Rámová píla (na hlavné pílenie a orezávanie dreva)
- Pílka s tenším plátom (na menšie drevené dielce)
- Obojručný stolársky nôž (univerzálny nástroj na úpravu lučišťa, a na zaobľovanie, zarovnávanie a základné ohobľovanie sochy, fakt všestranne užitočná vecička)
- Dláto a kladivo (na vydlabanie priestoru pre orech a spúšť a niektoré menšie úpravy sochy)
- Ručná vŕtačka a 10 alebo 12 mm vrták (ideálne jednoručná elektrická ako na fotke, ale postačí aj ručný vrták, nebožiec a podobné tradičné nástroje)
- Menší ale robustný nožík vhodný na stolárske práce (viaceré časti sochy, vrátane otvoru pre luk)
- Brúsny papier na na jemné zaoblenie ostrejších hrán na kuši

Ak robíte vetvový luk a zdrojový materiál je užší, odporúčam odstrihnúť ho záhradníckymi nožnicami na drevo. Dostanete čistý, rovný rez. Ide to aj pílkou, ale musíte dbať viac na pravidelnosť. Pri výrobe latkového luku by som vám odporučil zohnať aj menší hoblík (dokáže výrazne pomôcť pri obrusovaní latkového lučišťa).