Kuša s palcovým / páčkovým zámkom

Experimentovanie s výrobou celo-drevenej kuše s palcovým zámkom.

Na tejto reprodukcii som pracoval iba niekoľko dní, koncom júna a júla 2019. Je to veľmi, veľmi jednoduchý typ kuše, asi s najjednoduchším možným mechanizmom pre Nemal som dôvod na zbytočný zhon, táto si navyše vyžaduje o niečo viac trpezlivosti a presnosti, než prvé dve kuše, ktoré som zhotovil. Táto reprodukcia, s orechovým zámkom, pozostávajúcim z rotujúceho orecha, páky-spúšte s "brzdným" zobákom a dvoch osí (pre orech a pre páku) je v podstate tradičnou formou európskej kuše, tak ako ju pozná väčšina ľudí.

Pri tejto reprodukcii som ako experiment trval na tom, že ju opäť skúsim zhotoviť celú z dreva. A to napriek tomu, že kuše s takýmto mechanizmom mali prakticky vždy oceľovú páku/spúšť a orech vyrobený buď z parožia alebo (najmä v neskorších storočiach) z ocele. Pri mojej kuši sú orech aj páka vyrobené z rovnakého druhu tvrdého dreva (doslova z rovnakej dosky). Je odolné, ale vôbec nedrobí a neštiepi, a preto má podobnú konzistenciu ako spomínané tvrdšie materiály. Zároveň sa dalo bezproblémovo opracovať obyčajnými ručnými nástrojmi. Aj keď nemám poruke ani hrubší kus parohu, ani na mieru vyrobené oceľové dielce, chcel som touto reprodukciou dokázať, že kuše tohto typu sa dajú vyrobiť aj bez metalurgie.

Nie je to síce ideálne riešenie, ale celé kutilské cvičenie splnilo cieľ. Podarilo sa mi dokázať, že tento typ kuše dokáže fungovať aj v celodrevenom prevedení. Na tomto podomácky robenom exemplári som testoval luky z mojich prvých dvoch kuší, ale to bolo len dočasne, na overenie funkčnosti spúšte. Plánujem pre ňu zhotoviť poriadny kratší luk, s najväčšou pravdepodobnosťou latkového typu. (V krajnom prípade, keby to nevychádzalo s materiálom a časovo, zoženiem si z druhej ruky nejaký starší ale schopný lúčik a skúsim to s ním.)





Keď si človek dá k vlastným meninám menší kutilský darček... Veď už bolo aj načase, materiál bol kúpený už pred pol rokom. Najbližšie majstrovanie bude zamerané na dokončenie luku. (Skúšobného, kým si pre finálny nezoženiem lepšiu kladu alebo latku.) Okrem zakúpenej drevenej klady je všetko ručne robené. Tetiva je, podobne ako pri predchádzajúcej kuši, len dočasná. Používam ju na testovanie, kým nepripravím poriadnu ľanovú tetivu. Socha (telo a pažba) sú smrekové, vetvový luk je lieskový. Luk je pomerne slabý, nemá väčší dostrel než 10-12 metrov. Kuša založená na archeologickom náleze z Colletieres a Charavines v dnešnom Francúzsku, datovanom do 11. storočia




Najstarší známy nález kuše v európskom stredoveku. Existovali už aj v neskorej antike, ale trvalo pár storočí, kým sa dočkali postupného comebacku. Toto je navýsosť civilná kuša, najskôr určená na poľovnícke účely a pod. Na bojové účely iba v krajnom prípade. Lovecké kuše s veľmi podobným páčkovým mechanizmom príležitostne vyrábali aj Inuiti (možno ich vynašli nezávisle od zvyšku sveta).

Nález celodrevenej kuše z Colletière à Charavines, cca 11. storočie, Francúzsko (okolie Lyonu). Pozostatky. Inšpirácia pre reprodukciu vystavenú v archeologickom múzeu v Colletière à Charavines a pre moju kušu.

Zdroj fotografií (autori fotografií nezistení)

Nákres nálezu celodrevenej kuše z Colletière à Charavines, cca 11. storočie, Francúzsko (okolie Lyonu). Inšpirácia pre reprodukciu vystavenú v archeologickom múzeu v Colletière à Charavines a pre moju kušu.

Zdroj prvého nákresu (autor nákresu nezistený)

Zdroj druhého nákresu (autor nákresu nezistený)

Reprodukcia založená na náleze celodrevenej kuše z Colletière à Charavines, cca 11. storočie, Francúzsko (okolie Lyonu). Reprodukcia vystavená v archeologickom múzeu v Colletière à Charavines. Inšpirácia pre moju kušu.

Zdroj fotografie (autor fotografie nezistený)

Videá predstavujúce repliku jednoduchej loveckej kuše s palcovou / páčkovou spúšťou, založenej na náleze celodrevenej loveckej kuše z Colletière à Charavines. Prvé video prezentácia, druhé streľba.

Úvaha nad možnými využitiami jednoduchej loveckej kuše s palcovou / páčkovou spúšťou (typ z Colletière à Charavines) na poľovanie malých zvierat (pernatá zver, zajace) alebo aj lov rýb (priama obdoba lovu rýb lukom).

Výroba tradičnej loveckej kuše z juhovýchodnej Ázie, pravdepodobnej prvotnej domoviny kuší.







Mnohé tradičné kuše z juhovýchodnej Ázie často nemali ani len spúšť. Tetiva sa uvoľňovala spoza "prahu" opatrným dvíhaním prstov nahor. Niektoré však mali aspoň jednoduché spúšte a páčky. Okrem tohto štýlu páčky (napr. u Hmongov) sa vyskytovala aj páčka v tvare T (napr. u tradičných kuší vietnamských horalov) a v neskorších obdobiach aj kolíčkové zámky (o posledných si povieme viac v pokračovaní tohto článku).

Je možné, že základný koncept kuše, s lukom, pažbou a jednoduchou spúšťou, postupne prenikol na sever, do Číny, kde rôzni čínski vynálezcovia, kutilovia a vojenskí myslitelia neskôr vymýšľali rôzne inovácie komplexnejších spúští pre jednoranové kuše alebo aj koncept opakovacích kuší.








----

♫

Načase pripraviť si materiály, nástroje, vyhrnúť si rukávy a začať...

Vyrobíme si repliku loveckej kuše z konca raného stredoveku, z francúzskeho archeologického náleziska v Colletière à Charavines. ;-)

Začiatok výroby sochy (tela a pažby) kuše.

Kuša zboku.

Kuša zboku.

Kuša zvislo.

Luk ide do predného zárezu, resp. lôžka (hore). Mierny náklon zárezu je zámerný, pre lepšie zosúladenie tetivy so strelnou plochou kuše. Menší zárez (dole) slúži na zachytenie a priviazanie uzlov, ktorými je luk pripevnený ku kuši.

Zatiaľ ešte nedokončená časť, v ktorej bude umiestnená spúšť.

Zatiaľ ešte nedokončená časť, v ktorej bude umiestnená spúšť. Žliabok v strede je určený pre spúšť - malú páčku ovládanú palcom, ktorá dvíha tetivu.

Zaoblený prah pre tetivu.

Ešte bude treba dobrusovať pílnikom, keď skončí zhotovovanie.

Predstavte si dieru vyvŕtanú tak centimeter pod vrcholom oboch oblúčikov, a tú osku prestrčenú cez dieru. Do žliabku ešte pôjde páčka, ktorá sa bude na oske otáčať a slúžiť ako veľmi jednoduchá spúšť. Asi najjednoduchší mechanizmus pre streľbu z kuše, aký ľudia kedy vynašli...

Testovanie luku.

(Tetiva je pokusná, nie konečná.)

Testovanie luku.

Prah pre tetivu.

Voľne pripevnené lučište a chýbajúci žliabok pre šípku.

Približná predstava nasadenej šípky.

Testovanie luku.

(Tetiva je pokusná, nie konečná.)

Testovanie luku.

Vinutie pre lučište a os pre páčku pridané.

Pokusné vinutie pre lučište. Test.

Os pre páčkovú, palcovú spúšť.

Testovanie luku.

Dokončené. Spúšť funguje, doplnený žliabok pre šípku. Nová tetiva a detaily sa doladia čoskoro.

Žliabok pre šípku. Vzadu spúšť.

Žliabok pre šípku a spúšť.

Spúšť. Mám ešte jeden ďalší typ, ale pre tú treba dorobiť iný typ osky.

Spúšť.

Žliabok pre šípku.

Ešte jeden, ručne vyrezávaný variant spúšte. Keďže je to užšia spúšť, nešlo do nej vyvŕtať dieru pre kolíček. Osku tvorí len pevne natiahnutý a uviazaný povrázok.

Pravdupovediac, hoci je to pekná spúšť a fungovala dobre, povrázok sa ako typ osky príliš neosvedčil. Je trošku príliš pružný na to, aby sa doňho spúšť dokázala zaprieť, a preto niekedy stráca na pohyblivosti.

V blízkej budúcnosti skúsim pre túto spúsť vyrobiť radšej tenšiu, ale tuhú osku, ktorá bude mať nástavce zapadajúce do otvorov (podobne ako kolík pri väčšej spúšti). Dovtedy budem používať väčšiu spúšť - nie je síce krajšia, ale je z pohybového hľadiska praktickejšia. Aspoň mám dve rôzne typy spúští, jednu odloženú.

Pokusná šípka.

Letky sú tu umiestnené tak, ako majú byť, ale nie sú ešte napevno pripevnené k prútu (za normálnych okolností by boli sčasti zasadené do prúta).

Pokusná šípka.

Vzhľadom na to, že štartujú ležato z rovnej plochy, šípky kuší potrebujú len dva, vodorovne umiestnené letky.

(Riadne šípy pre luk potrebujú okrem väčšej dĺžky minimálne tri letky, keďže pri výstrele z luku sú držané v rukách a v úplne inej štartovacej polohe.)

Pokusná šípka.

Letky podľa jednotného vzoru. Na každú šípku sú potrebné dve, upevnené vodorovne v zadnej polovici (nie až na doraz, na konci drieku treba nechať od konca aspoň pár milimetrov voľných).

Je potrebné použiť tvrdší materiál (kartónový papier, tenké ľahké drevo a pod.), nie mäkký materiál (nie papier, nie perie, atď.).

Letky podľa jednotného vzoru.

Po pokusnej verzii letiek som chcel skúsiť trvalejšie upevnenie... A rozhodol som sa pre storočiami overenú metódu:
- Drevené letky (článok)
- Drevené letky (video)

Problém bol v tom, že som nedokázal viesť dostatočne hlboký zárez, bránil mi v tom rám na pílke, a podobne tenkú momentálne nemám. :-D Preto som s ťažkým srdcom dokončil len kratší zárez (pokiaľ to šlo) a napakoval letky úplne inak, než som pôvodne plánoval.

V strede som ich musel zlepiť páskou, keďže pôvodne som počítal s osobitným prilepením z jednej a druhej strany.

Vzadu je drobnejší kúštik, aby uzavrel otvor a zabránil vniknutiu nečistôť. Letky boli prilepené obyčajným lepidlom na drevo a perfektne držia doteraz.

Bolo mi však okamžite jasné, že letky takéhoto tvaru budú len robiť problémy. Šípka síce letela rovnako šikovne a ďaleko ako obvykle, no veľká šírka letiek ju neustále zanášala do príliš veľkej rotácie, najmä pred dopadom.

Bolo mi jasné, že ich budem musieť ostrihať. Spravil som to ešte v ten istý večer.

Výsledný tvar síce pre krátkosť šípriek nie je ideálny, ale je podstatne bližší k typickému tvaru letiek, aj keď o niečo kratší a ťarbavejší.

Pohľad na letky z opačnej strany.

Na najbližšie exempláre musím zohnať pílku, pri ktorej nebude zavadzať rám.

Pohľad na letky zo zvyčajnej hornej strany.

Opatrne napíliť takto tenké drevené prúty, pekne po stredovej čiare, vie byť otravné, keď máte len zverák a nedostatok píliek s tenším listom.

A ešte pohľad zozadu, kde je vidieť aj zastrihnutie koncovej "poistky" proti vypadávaniu letiek.

Majte na pamäti, väčšina šípiek pre kuše v ľudskej histórii nemala končíky, aké zvyknú mávať šípy. Sú zbytočné, keďže šípku nezakladáte priamo do tetivy, tetiva iba naráža o plochý koniec šípky. Funkciu končíka nahrádza žliabok na kuši (u niektorých neskorších kuší aj úchytka na šípku).

Nástroje použité pri výrobe kuše.

- Meracie pásmo, kancelárska alebo stolárska ceruzka (dvakrát meraj a raz rež, bez zveličovania)

- Rámová píla (na hlavné pílenie a orezávanie dreva, najmä pre sochu)

- Pílka s tenším plátom (na menšie drevené dielce)

- Obojručný stolársky nôž (univerzálny nástroj na úpravu lučišťa, a na zaobľovanie, zarovnávanie a základné ohobľovanie sochy, fakt všestranne užitočná vecička)

- Dláto a kladivo (na vydlabanie priestoru pre spúšť a úpravu niektorých častí sochy)

- Ručná vŕtačka a 10 alebo 12 mm vrták (ideálne jednoručná elektrická ako na fotke, ale postačí aj ručný vrták, nebožiec a podobné tradičné nástroje)

- Menší ale robustný nožík vhodný na stolárske práce (viaceré časti sochy)

- Brúsny papier na na jemné zaoblenie ostrejších hrán na kuši

Ak robíte vetvový luk a zdrojový materiál je užší, odporúčam odstrihnúť ho záhradníckymi nožnicami na drevo. Dostanete čistý, rovný rez. Ide to aj pílkou, ale musíte dbať viac na pravidelnosť. Pri výrobe latkového luku by som vám odporučil zohnať aj menší hoblík (dokáže výrazne pomôcť pri obrusovaní latkového lučišťa).

----

Súvisiace články

Moja druhá reprodukcia historického typu kuše (kolíčkový zámok)

Moja tretia reprodukcia historického typu kuše (orechový zámok)