Vitajte v druhom dieli našej pravidelnej rubriky o známych televíznych seriáloch, ktoré v rôznych paralelných svetoch dopadli trochu inak ako v našej reálnej histórii.
Poznámka cestovateľa po multiverze pre dnešnú epizódu :
Udalosti vyrozprávané v nasledujúcej dokudráme sa odohrali vo svete, kde sa legenda o Robinovi Hoodovi nikdy poriadne neujala a kde dynastia Plantangenetovcov vládla Anglicku o niečo dlhšie, čo malo za výsledok "trošku" odlišný vývoj na ostrovoch, v Európe i vo svete v nasledujúcich storočiach. Vývoj a rozšírenie protestantizmu tu tiež dopadli "mierne" inak. Tento svet je vo všeobecnosti o čosi monarchickejší a tiež sociálne a nábožensky konzervatívnejší - a to aj na konci 20. a začiatku 21. storočia. Medziiným : Štáty Protestantskej aliancie a Svätej ligy navzájom vedú tichú studenú vojnu. Z obojstranného napätia sa chodievajú vybúriť do menších prestreliek v svojich zapadnutých kolóniách na opačnom konci sveta (v podstate analógia toho, čo robievali naše superveľmoci za našej studenej vojny). No, a čo sa nasledujúcej, vskutku čudnej variácie na seriál o Robinovi Hoodovi, týka : Som zvedavý, či vypátrate všetky možné odkazy na rôzne filmy a seriály. ;-)) Spúšťam súťaž ! Výherca získa ako prvú cenu cameo roličku v jednej z najbližších paródií.
Trojdielna britská dokudráma z roku 1994, mapujúca nejasnosťami opradený prípad sériového únoscu a sociopata Roberta "Robina" M. Loxleyho, prezývaného "Robin zo Sherwoodu". Loxley sa stal neslávnym vďaka bizarným výčinom, ktoré spáchal v spomínanom starom lese v okolí Nottinghamu počas chladnej jesene roku 1987. Desivé udalosti otriasli nielen konzervatívnou Britskou monarchiou, ale i mnohými inými krajinami sveta.
V období od 9. septembra do 28. novembra uniesol Loxley 5 rôznych osôb, pričom prvé štyri uniesol v krátkom slede za sebou. Išlo o troch žiakov miestnej základnej školy (Marianne C. Burnsovú, Williama E. Scarletta a Johna L. Littlea) a miestneho kňaza, Francisa W. Tucka. Väznil ich na utajenom mieste hlboko v útrobách lesa, a hoci boli celé dni spútnaní, Loxley im pravidelne dával najesť a napiť, vybudoval im prístrešok na ochranu pred dažďom a spieval im rôzne ľudové popevky s lesníckou a povesťovou tematikou. Ako neskôr vypovedala štvorica unesených, z Loxleyho išiel strach, no z celkom iného dôvodu, než by sa zdalo : Každý deň do nich jednostaj hučal svoje podivné nápady o založení utopickej kolónie lesných zbojníkov, ktorí by žili len z darov prírody a viedli nikdy nekončiaci boj za spravodlivosť v duchu hesla "bohatým brať a chudobným dávať". Očividne sa ich snažil presvedčiť, aby sa k nemu pripojili a položili základy jeho vysnenej hrdinskej družiny. Páter Tuck mu mnohokrát slušne i menej slušne oponoval. Keď iné protiargumenty nezaberali, skúšal aj humor ("Dobre teda, ale kde by zbojníci nabrali dobré pivo ?").
V období od 9. septembra do 28. novembra uniesol Loxley 5 rôznych osôb, pričom prvé štyri uniesol v krátkom slede za sebou. Išlo o troch žiakov miestnej základnej školy (Marianne C. Burnsovú, Williama E. Scarletta a Johna L. Littlea) a miestneho kňaza, Francisa W. Tucka. Väznil ich na utajenom mieste hlboko v útrobách lesa, a hoci boli celé dni spútnaní, Loxley im pravidelne dával najesť a napiť, vybudoval im prístrešok na ochranu pred dažďom a spieval im rôzne ľudové popevky s lesníckou a povesťovou tematikou. Ako neskôr vypovedala štvorica unesených, z Loxleyho išiel strach, no z celkom iného dôvodu, než by sa zdalo : Každý deň do nich jednostaj hučal svoje podivné nápady o založení utopickej kolónie lesných zbojníkov, ktorí by žili len z darov prírody a viedli nikdy nekončiaci boj za spravodlivosť v duchu hesla "bohatým brať a chudobným dávať". Očividne sa ich snažil presvedčiť, aby sa k nemu pripojili a položili základy jeho vysnenej hrdinskej družiny. Páter Tuck mu mnohokrát slušne i menej slušne oponoval. Keď iné protiargumenty nezaberali, skúšal aj humor ("Dobre teda, ale kde by zbojníci nabrali dobré pivo ?").
Loxley bol nanajvýš záhadný muž. Pochádzal údajne z jednej z obcí v okolí Nottinghamu. Podľa svedectiev miestnych bol však v skutočnosti novousadlík, ktorý sa do dediny prisťahoval iba pár rokov pred sherwoodskou krízou - už ako dospelý muž, vo veku cca 25-28 rokov. Vystupovaním bol pomerne veľký odľud a tajnostkár, no bol mimoriadne zdvorilý a ochotný pomáhať. Susedia preto mali o ňom pomerne dobrú mienku a aj v čase "Sherwoodskej jesene hrôzy" sa o ňom vyjadrovali ako o "slušnom mladom mužovi", argumentujúc, že "...eném, šak on bol s každým zadobre, ani muche by neublížil, nechce sa nám veriť, že by bol niečoho takého schopný, veď bol taký oný... fajn chlapík, nič sme nevideli, nič sme nepočuli...". Pri dôkladnom vyšetrovaní Loxleyho minulosti zažila polícia viacero nemilých prekvapení. Loxley bol už najmenej niekoľko rokov recidivistom a prakticky všetky jeho osobné doklady boli šikovne sfalšované. Pred príchodom do dediny vystriedal už viacero identít. Medzi jeho najznámejšie aliasy patrili Adam Rickman, Ed Blackadder, Michael Praed a A. H. Honeyball-Nectar. Napriek tomu, že sa o Loxleyho minulosti vedelo a vie málo, vyšetrovatelia o ňom predpokladajú, že bol bývalý vojak a vo voľnom čase pôsobil v skupine historického šermu. Bol totiž skutočným majstrom zakrádania sa a lukostreľby. Tieto zručnosti len umocnili tajomnosť Loxleyho osoby v očiach verejnosti i odborníkov.
Robin zo Sherwoodu bol pri svojom skrývaní sa pred rukou spravodlivosti mimoriadne vynaliezavý. O jeho takmer nadprirodzenej schopnosti splynúť s terénom svedčí prípad, keď sa pri jednom z prenasledovaní schoval do riedkeho hája o rozmeroch 50x50 m. Celý deň ho dôkladne prečesávali dve tridsaťčlenné čaty vojakov britskej armády, no ich úsilie bolo márne. Večer nato zazvonil na pohotovostnom poľnom veliteľstve telefón. Na druhom konci sa ozval Loxley, vysmievajúci sa neschopnosti polície a vojska. "Chyťte ma, ak to dokážete...", podpichoval. Hneď nato sa ich opýtal, či ho momentálne niekde hľadajú. Odpovedali mu, že práve prehľadávajú jednu kótu v Sherwoode, na ktorú vyslali jednotku špeciálneho nasadenia kráľovskej armády. Loxley zatiahol, že o tom pochybuje. Keď sa ho opýtali, prečo o tom pochybuje, sarkasticky odvetil : "Lebo keby ste to teraz prečesávali, do niekoľkých sekúnd by ste sa ocitli v podraste so šípmi zarytými v čelách..." Zložil. Členom hlavného stanu prešiel po chrbtoch mráz...
Piatou unesenou osobou sa stal Robinov úhlavný protivník, jeden z vedúcich sherwoodského krízového štábu - vtedajší šerif (šéfkonstábel) nottinghamského policajného okresu. (Na jeho požiadanie ostáva jeho meno dodnes nezverejnené a po odchode do predčasného dôchodku vstúpil do programu na ochranu svedkov.) Robin ho zajal, priviazal o strom a v priebehu najbližších dní zastrašoval, kým šerif nezačal halucinovať. Potom ho Loxley donútil zložiť sľub, že odvolá celé pátranie a nechá ho do smrti na pokoji. Vyčerpaného šerifa našiel na šiesty deň od únosu záchranný tím, dva dni po oslobodení hlavnej štvorice unesených. Loxley bol však naďalej na úteku.
Ilustračný záber na začiatku článku predstavuje jedinú známu autentickú fotku Loxleyho z obdobia sherwoodskej krízy. Zhotovil ju sám na lacnom farebnom fotoaparáte a zanechal ju ako suvenír pre vyšetrovateľov pri jednom z jeho odhalených prechodných táborísk. Na zadnej strane fotografie bolo v chvate napísané : "Zatiaľ ma tri dni naháňali, aj tak ma nedostali... Hej, vy ! Ak budete toto čítať, mám pre vás menší návrh : Musíte trochu pridať !"
Loxleyho sa nakoniec podarilo dolapiť 15. decembra 1987 v podvečerných hodinách. Výdatne k tomu prispel jeden z hlavných vyšetrovateľov priradených k prípadu, šéfinšpektorka Claire H. Aylwardová. Počas "Sherwoodskej jesene hrôzy" ju Loxley v svojích ojedinelých odkazoch prenasledovateľom zvykol volať Starling ("Škorec"), kvôli čomu dostal prípad v povedomí verejnosti a médií okrem iného aj prezývku "Duševný duel červienky a škorca" (robin = angl. "slávik červienka"). Bohužiaľ, už niekoľko minút predtým, ako ho členovia paradesantných špeciálnych jednotiek obkľúčili a nadobro zatkli, Loxley prehltol smrtiacu dávku podomácky vyrobeného jedu z ľuľkovca zlomocného. Prekvapení vojaci našli smiechom sa zadúšajúceho "Robina", ktorý do troch minút zomrel, s mrazivým úsmevom ešte stále na perách.
"Robin zo Sherwoodu" zabil počas svojho niekokoľkotýždňového vyčíňania 14 ľudí. Jeho rukou padlo 5 policajtov a 9 vojakov - z toho 3 členovia elitnej zásahovej jednotky škótskych horalov. Všetkých prenasledovateľov zabil Loxley svojím lukom, ktorý bol zhotovený kombináciou prastarých techník tisového dlhého luku z Britských ostrovov a rohovinových lukov z Blízkeho Východu. Rohovinové dielce Robinovho luku boli vyrobené z baranieho rohu, a tak ho vyšetrovatelia prípadu laicky pomenovali ram-bow ("baraní luk"). Niektorí psychológovia vyšetrujúci prípad prišli po skončení jesennej krízy s teóriou, že Loxleyho kompulzívna porucha zabíjať iba lukom sa mohla vyvinúť, keď pred rokmi slúžil ako vojak na fronte jednej z koloniálnych vojen medzi Svätou ligou a Protestantskou alianciou. Pravdepodobnosť takejto poruchy podľa nich stúpala v exotických tropických regiónoch, obzvlášť na území britských a francúzskych kolónií v juhovýchodnej Ázii. Teória má svojich zástancov, no vo vyšetrovateľskom mainstreame sa neujala, pretože bola podľa väčšiny "too far-fetched, like from some bad action movie".
Veľa sa však popísalo o jeho možnej politickej agende a motivácii a takmer každá existujúca ideológia v Británii ho odsúdila aj prijala za svojho. S odstupom rokov začala narastať aj romantizácia tajomného kriminálnika, hlavne v radoch anti-establishmentových subkultúr. Na obhajobu Loxleyho nevyberaných spôsobov vždy vyrukujú s tvrdením, že "uneseným nikdy vážne neublížil a zabíjal len bakaných vládnych mankurtov !" Svojrázna idealisticko-utopická rétorika Loxleyho našla mnohých napodobňovateľov. Tí sa hlavne v prvom desaťročí po kríze hromadne zbiehali do Sherwoodu a zakladali ilegálne osady, lukostrelecké tréningy a spontánne festivaly na počesť ich zbožšťovaného hrdinu (tento fenomén kulminoval práve v období vzniku dokudrámy Robin of Sherwood). Spomínané praktiky boli ostro kritizované britskými ochrancami prírody, ktorí odhadujú, že sherwoodský les pod náporom squatovania Loxleyho obdivovateľov stratil za uplynulých 15 rokov 87 % svojej biodiverzity, čo je najväčší prepad v jeho celej histórii. I keď Loxleymánia je dnes na ústupe, ochranári za pomoci polície rozpustia každý mesiac minimálne 2 nové nelegálne táboriská v Sherwoode. Loxleyho novší fanušíkovia sa taktiež bránia podstatne agresívnejšie, a niektoré razie mali za následok mŕtvych na oboch stranách. Pri razii spred troch rokov došlo k náhodnému zapáleniu porastu a popolom ľahla štvrtina Sherwoodu - bohužiaľ, v rámci nej zaniklo cca 60 % plochy miestneho pralesa, jedného z posledných na britských ostrovoch.
Loxleyho neuveriteľné vyčíňanie z neho urobilo jedného z najpamätnejších zločincov nedávnej britskej histórie. Mimo jeho fanatických obdivovateľov sa naňho nezabudlo ani v mainstreamovej popkultúre Britských ostrovov... Uveďme si niekoľko príkladov :
Veľa sa však popísalo o jeho možnej politickej agende a motivácii a takmer každá existujúca ideológia v Británii ho odsúdila aj prijala za svojho. S odstupom rokov začala narastať aj romantizácia tajomného kriminálnika, hlavne v radoch anti-establishmentových subkultúr. Na obhajobu Loxleyho nevyberaných spôsobov vždy vyrukujú s tvrdením, že "uneseným nikdy vážne neublížil a zabíjal len bakaných vládnych mankurtov !" Svojrázna idealisticko-utopická rétorika Loxleyho našla mnohých napodobňovateľov. Tí sa hlavne v prvom desaťročí po kríze hromadne zbiehali do Sherwoodu a zakladali ilegálne osady, lukostrelecké tréningy a spontánne festivaly na počesť ich zbožšťovaného hrdinu (tento fenomén kulminoval práve v období vzniku dokudrámy Robin of Sherwood). Spomínané praktiky boli ostro kritizované britskými ochrancami prírody, ktorí odhadujú, že sherwoodský les pod náporom squatovania Loxleyho obdivovateľov stratil za uplynulých 15 rokov 87 % svojej biodiverzity, čo je najväčší prepad v jeho celej histórii. I keď Loxleymánia je dnes na ústupe, ochranári za pomoci polície rozpustia každý mesiac minimálne 2 nové nelegálne táboriská v Sherwoode. Loxleyho novší fanušíkovia sa taktiež bránia podstatne agresívnejšie, a niektoré razie mali za následok mŕtvych na oboch stranách. Pri razii spred troch rokov došlo k náhodnému zapáleniu porastu a popolom ľahla štvrtina Sherwoodu - bohužiaľ, v rámci nej zaniklo cca 60 % plochy miestneho pralesa, jedného z posledných na britských ostrovoch.
Loxleyho neuveriteľné vyčíňanie z neho urobilo jedného z najpamätnejších zločincov nedávnej britskej histórie. Mimo jeho fanatických obdivovateľov sa naňho nezabudlo ani v mainstreamovej popkultúre Britských ostrovov... Uveďme si niekoľko príkladov :
Okolo postavy Loxleyho sa v priebehu rokov vyrojilo nespočetné množstvo moderných legiend a konšpiračných teorií. Objavili sa názory, že bol agent niektorej z krajín Protestantskej aliancie, napr. Valašského kniežatstva, Islandského slobodného štátu, či rovno Francúzskeho kráľovstva, toho perfídneho odvekého súpera tradične katolíckych Britov. Niektoré teórie však stavili na údajné novopohansky a kanibalsky motivované aspekty Loxleyho správania. Medzi doposiaľ najbizarnejšie patria tvrdenia, že bol "...reptiloidným mimozemšťanom cicajúcim krv, dieťaťom vlkodlaka a upírice s pokožkou trblietajúcou sa v mesačnom svite, ktorého na diaľku mentálne riadili členovia britskej kráľovskej rodiny, plniaci rozkazy globálnej lóže arménsko-tureckej elity sídliacej v podmorskej základni v ruinách Atlantídy a plánujúcej ovládnuť svet !!!" - ako v jednej nedávnej rozhlasovej relácii vyhlásil David Icke, vodca ultra-strednicového paramilitaristického spolku britských záhradkárov Patizónoví partizáni.
Z ponurejších a hororovo-okultných interepretácií prípadu si vzali inšpiráciu aj niektorí humoristi a umelci. Írska kelt-metalová skupina Claymore (známa pred zmenou svojho imidžu a štýlu ako popová kapela Clannad) venovala v roku 1991 Loxleymu jednu skladbu na ich novovydanom konceptovom albume The Bloody Reaper Midget and Other Tales of British Guts n' Gore. Skladba nesie názov Robin, The Hooded Man a jej hlavný refrén (sprevádzaný drsným gitarovým rifovaním a hulákavými vokálmi) znie :
Robin ! Robin ! Robin !
Robin, The Hooded... Man !!!
He'll snipe ye' in da head n' eat ya' like a piece o' ham !!!!
He'll skew you with his arrow n' steal ya' skin !!!
Auuugh !
Robin ! Robin ! Robin !
Da devil a' Sherwood !
Hoot ! Hoot ! Hoot !
The name's Hood... Robin Hood...
...and I've just got me some fresh
fleshhhhh !!!
Fresh food !!!
Aughhhh !
Robin Loxley, The Hooded Man, Devil of Sherwooood !
Hooooooooooot !
Prvé dva-tri roky po "Sherwoodskej kríze" sa v celej Británii rozmohla menšia antilukostrelecká hystéria a predajcovia športových potrieb súvisiacich s lukostreľbou prechádzali ťažkými časmi. Jeden z celonárodných denníkov, The Daily Fail, si v svojích apeloch na úplný zákaz lukostreľby v krajine nedával servítku pred ústa. Svedčí o tom aj tento rozhorčený článok od Jacoba Thompsona, dopisovateľa z floridskej zámorskej dependencie : "Yes, archery is a traditional British art and past-time, one of our national symbols and all... BUT LOOK at what happened in Sherwood ! Archery has a bad influence on people, especially kids ! It's a murder simulator ! Ban archery, BAN THIS SICK FILTH !!!"
V súčasnosti sa o šokujúcich udalostiach v Sherwoode pripravuje aj hraný celovečerný thriller. Do hlavnej roli šéfinšpektorky Claire H. Aylwardovej bola obsadená novodánska herečka nemeckého pôvodu Joanna Forstadtová, v súčasnosti medzinárodná hviezda televízneho i strieborného plátna. Pre rolu Loxleyho bol nedávno vybraný škótsky herec českého pôvodu Kenneth Kostka (mnohým sa však voľba nepozdáva kvôli nepresvedčivému veku, vzhľadu a prízvuku herca a rozhodli sa ju bojkovať). Fotografie hercov :
V ďalšom dieli Allohistórie televíznych seriálov uvidíte:
Mr. Bean - strhujúca historická dráma o Gregorovi Mendelovi, v hlavnej úlohe Rowan Atkinson ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára